„Keď za starých čias ešte vyučoval deti, spytoval sa malých Indiánov s čiernymi kosoštvorcovými očami: „Ako vyzerá Boh?" Niektorí si odpoveď zjednodušili a predstavu Boha spájali s podobou otca a matky, alebo iní - ctižiadostivejší - zahrnuli do nej aj podobu bratov a sestier a s nesmiernou oduševnenosťou opisovali všetkých milovaných ľudí a príbuzných... No v strede kňazovej viery ustavične ostávalo presvedčivé tajomstvo - ľudia boli stvorení podľa Božieho obrazu. Boh bol rodič, ale aj policajt, zločinec, kňaz, šialenec a sudca. Telo pripomínajúce Boha sa kolíše aj na šibenici, neprirodzene sa zvali na zem, keď ho na väzenskom dvore zasiahnu gulky, skrúca sa ako ťava pri sexuálnych polohách. Kňaz v spovednici počúval, s akou zložitou a odpornou vynaliezavosťou páchajú hriechy Božie obrazy. Boží obraz, ktorému nad dolnou perou vyčnievajú žlté zuby, sa teraz na muľom chrbte trasie ako osika. Aj on ako Boží obraz sa v chatrči medzi potkanmi v zúfalstve pokúsil s Mariou o rebéliu.. „Cítite sa lepšie? Však vám už nie je taká zima? Alebo tak horúco?" s mimovoľnou nehou položil ďalšiemu Božiemu obrazu ruku na plecia.
