John Henry Newman Poradie kníh

V diele Newman podáva prehľad svojich náboženských názorov s neuveriteľnou presnosťou a elokvenciou. Vo vtedajšej anglickej spoločnosti panoval názor, že Newman spor s Kingsleym vyhral a svoju integritu úspešne obhájil. Napočudovanie, najpozitívnejšie reagovali vtedy veľmi vplyvné nekonformistické kruhy, no aj samotní anglikáni boli Newmanovi vďační za to, ako veľkoryso písal o ich cirkvi. Apológia nie je len autobiografia, ktorá vznikla na základe polemiky a satiry. Je to teologický dokument – a nielen to. Najmä vďaka poslednej kapitole ju možno považovať za veľmi dôležitý vklad do ekleziológie, teda do teologickej náuky o Cirkvi. Moderný vývoj či znovuzrodenie katolíckeho chápania povahy Cirkvi, ku ktorému Newman významne prispel, vyústilo do významných reforiem Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), ktorý prakticky zavŕšil tridentskú epochu a začal písať novú kapitolu dejín kresťanstva.

Diskusie o slovenských univerzitách sa často sústreďujú na merateľné ukazovatele, ako sú svetové rebríčky, publikačná činnosť a efektivita riadenia. Napriek tomu chýba kľúčový pohľad: aký je cieľ univerzitného vzdelávania? John Henry Newman vo svojom klasickom diele argumentuje, že hlavným cieľom univerzít nie je vedecké skúmanie, úspech absolventov na trhu práce, ani vychovávanie odborníkov či dobrých občanov. Podľa Newmana je primárnym cieľom naučiť študentov myslieť a kultivovať ich myslenie, aby mohli správne a pravdivo poznávať realitu. Schopnosť správne myslieť je hodnotná sama osebe, aj keď prispieva k iným cieľom. V deviatich prednáškach Newman vysvetľuje tento cieľ, ukazuje, ako môžu univerzity prispieť k jeho naplneniu a vzťahuje ho k iným dôležitým hodnotám, ako sú vedecké poznanie, ekonomická a politická užitočnosť či náboženská viera. Dôsledky rezignácie na tento cieľ sú tiež predmetom jeho úvah. Po viac ako 150 rokoch je Newmanov text možné čítať ako proroctvo. Pridanú hodnotu tvoria šesť esejí od slovenských akademikov, pričom prvá sa zameriava na život a dielo kardinála Newmana, zatiaľ čo ostatné kriticky reflektujú hlavné tézy jeho diela z aktuálnej perspektívy.

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli. A Newman odpovedá ‒ elegantne, inteligentne a presvedčivo ‒ podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha.