Autorka Ľubomíra Miháliková v knižke Prózy z modranskej vázy ponúka čitateľovi svoje spomienky, zážitky a svojské postrehy z modranského prostredia. Modra ju od detstva fascinovala nielen prírodným zázemím, vinohradmi, okolím, ale i l'uďmi, ktorí sa stali súčasťou jej pozorovania a vnímania. Zážitky z raného detstva, príbeh jej najbližších, organ, ktorý sa stal dôvodom, prečo sa jej otec usídlil v modranskom prostredí. Nie pre dobrý zárobok, ale možnosť hrat' na organe Rieger, ktorý je dodnes umiestnený v slovenskom evanjelickom kostole. Autorka sa dotýka aj vážnych dobových obmedzení, keď v 50. a 60. rokoch minulého storočia učitelia mali zákaz organovať a slobodne pôsobiť. Pripomína citlivé uzatvorenie modranského sirotinca, uzavretie kláštora Claudiana, načrtáva obraz ťaživej doby, vnímané očami dietata. Autorka spája minulost' so súčasnosťou, aspoň v „chuťovej esencii" spája starú Modru, Dolnú Modru, kde nájdeme ťažisko osobných spomienok s novou podobou mestečka. Rozprávacie a poetické vyjadrovanie ju vedie nezabúdať na blízkych, na prostredie, ktoré nás formuje, v prenesenom zmysle pamätať „na kvety v modranskej váze", nachádzať radost', povzbudenie, že spolu vytvárame nielen vztahy, ale aj budúcnosť.
Ján Bibza Knihy
