Vojtech Zamarovský bol obľúbený slovenský autor historickej literatúry faktu. Jeho pútavé spracovanie starovekých dejín zaujalo širokú verejnosť a priblížilo ju významným civilizáciám. Sám tiež prekladal z viacerých jazykov, čím obohatil slovenskú i českú literárnu scénu.
Vojtech Zamarovský veľakrát navštívil krajiny, kde kvitli staroveké civilizácie. Na svojich cestách študoval, pozoroval, zapisoval. Najvýznamnejšie pamiatky, o ktorých tento slovenský najprekladanejší autor literatúry faktu celý život písal, sú témou tejto knihy. Rukopis Vojtecha Zamarovského je doplnený dvomi odbornými štúdiami.
Príbehy o Gilgamešovi, Sinuhetovi a Aeneovi patria k najslávnejším textom, aké nám starovek zanechal a napriek rozdielnemu pôvodu ich mnohé spája. Iba zriedka sa pritrafí, že sa v jednej knihe stretnú príbehy z takých rozdielnych období a civilizácií, ako je to v tomto prípade. Niekedy v priebehu tretieho tisícročia pred n. l. na juhu Mezopotámie napísali na hlinené tabuľky po prvý raz príbeh o Gilgamešovi. Rozprávanie má viacero rovín a jedna z nich zosobňuje ľudský zápas so smrteľnosťou. Hlavný hrdina prichádza k poznaniu, že človek sa môže snažiť iba o nesmrteľnosť svojho mena. Sinuhetov príbeh je považovaný za najlepšie dielo egyptskej literatúry v období Strednej ríše. Medzi to najlepšie ho radili už starí Egypťania. Sinuhet býval sluhom kráľovnej Neferu. Podobne ako v židovskej tradícii porazil Dávid Goliáša, porazil Sinuhet na čele svojich ľudí omnoho silnejší kmeň a tak sa preslávil. Jedenásť rokov písal Vergilius Aeneas, veľký rímsky epos, ktorý vzdáva hold vládcovi impéria a verí v dni budúce.
Prijmite od nás pozvanie na cestu za siedmimi divmi sveta, na ktorej vás čaká vzrušujúce putovanie palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho spoznáte aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. Rozprávanie o siedmich divoch sveta vás zavedie do dávnych čias a zoznámi s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Okrem toho budete mať možnosť pozrieť sa dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk. Zostáva nám len ľutovať, že ich už dnes nemôžeme vidieť na vlastné oči...
Aeneis je najväčší rímsky epos nielen svojím rozsahom, ale i svojou umeleckou úrovňou, najmä však významom. Ovplyvnil celú neskoršiu rímsku poéziu a zo všetkých epických básní antického Ríma najväčšmi ovplyvnil aj novovekú Európu. Až do 19. storočia dokonca väčšmi než jeho grécke vzory, Homérova Iliada a Odysea. Epos dostal názov podľa Aenea, hrdinského obrancu Tróje, ktorý si po jej páde ako jediný z vodcov trójskych vojsk zachránil život. Vybral sa potom hľadať novú vlasť. Po dlhom blúdení Stredozemným morom, plnom útrap a dobrodružstiev dostal sa do Itálie, kde neďaleko ústia Tiberu založil mesto Lavinium, z ktorého vzišiel Rím. Znalosť Vergíliovej Aeneidy patrí dodnes k všeobecnému vzdelaniu. No čítať ju nie je ľahké, najmä pre človeka, ktorý sa nevyzná vo svete antických mýtov a nepozná dôvody početných dobových narážok. Práve preto sa Vojtech Zamarovský podujal prostým prerozprávaním jej obsahu s náznakom pôvodných výrazových prostriedkov, bez mnohých odbočiek od hlavnej línie deja a s vysvetľujúcimi doplnkami priblížiť pod názvom Aeneas toto klasické dielo dnešnému čitateľovi.
Podtitul: Po stopách vlastných kníh Knížka popisuje nejvýznamnější památky kultur, o nichž Vojtech Zamarovský po celý život psal. Zde tyto civilizace komentuje a uvažuje o nich prostřednictvím textu i fotografií, jež sám pořídil při natáčení dokumentárního pořadu s V. Zamarovským jako moderátorem. Hlavní myšlenkou knihy je „ukázať šírku i hĺbku starovekých základov dnešnej európskej kultúry a civilizácie.“... celý text
Medzi literárnymi pamiatkami starovekého Egypta, najmä Strednej ríše, zaujíma Sinuhetov príbeh jedno z najvýznamnejších miest. Patril medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie diela svojich i neskorších čias, pritom aj medzi umelecky najhodnotnejšie. V radoch odborníkov i čitateľov vyvolal množstvo otázok : bol Sinuhet skutočne žijúcim človekom ? Ak áno, bol aj autorom tohto spisu ? Ak nie, kto ho teda napísal ? Do akej miery sa v diele odráža historická skutočnosť ? Čo dalo podnet na jeho vznik ? Nech odpovieme akokoľvek na tieto otázky, jedno je isté : čitateľovi sa prostredníctvom Vojtecha Zamarovského, ktorý dielo prerozprával a doplnil o historické reálie a poznámky, dostáva do ruky vzrušujúci príbeh života egyptského hodnostára, najstaršie autobiografické dielo a zároveň prvý dobrodružný román v dejinách.
Encyklopédia, kde rýchlo a spoľahlivo nájdete "kto bol kto" v starom Egypte, kedy tam vládol ten či onen panovník, akú mal funkciu ten či onen boh, kedy bola objavená tá či oná pamiatka. Vydanie prvé. Cena knihy v čase vydania: 70.- Kčs.
Renomovaný historik a publicista pútavým spôsobom opisuje Olympiu, ktorá bola pre starých Grékov posvätným územím a jedným z najvýznamnejších miest spoločných stretnutí. Z rozličných gréckych štátov sa sem schádzali na festival telesnej zdatnosti, aby súťažili o olivový veniec a titul olympionika, čo bola podľa nich najväčšia pocta, akú mohol človek dosiahnuť. Zamarovského kniha Vzkriesenie Olympie je prvou knihou, ktorá podáva vyše tisícročnú históriu antických olympijských hier a navyše sa zamýšľa aj nad ich odkazom dnešku: Ako konštatuje v diele autor, na olympijskej pôde sa ukázalo, že šport a umenie sú dva mosty na ceste, aj keď nie jedinej, ktorá vedie k dorozumeniu. 2. doplnené a opravené vydanie. Cena knihy v čase vydania: 34.- Kčs.
Kniha ponúka čitateľovi dobrodružnú prehliadku skutočných ″kamenných zázrakov na Níle″ a zároveň najstarších monumentálnych stavieb na svete, pred ktorými stojí v úžase aj dnešný človek. Už starovek pokladal pyramídy za prvý zo siedmich divov sveta a tento prívlastok im právom zostaldodnes. Svojou fantastickou veľkosťou a geometricky triezvou architektúrou vzbudzujú zvedavosť a vyvolávajú množstvo otázok. Vieme, že Egypťania nepoznali v čase ich stavby kompas. Nepoznali ani kladkostroje a žeriavy, nepoznali dokonca železné nástroje... To všetko človeka fascinuje: človeka z čias, keď musel veriť, že Mesiac je boh, i človeka dnešného, ktorý mohol sledovať priamy prenos z pristátia na Mesiaci. Ale nielen to: fascinujúca je aj evokácia tieňov dávnych ľudí, čo pyramídy stavali, čo ich projektovali, čo dali na ich postavenie rozkaz. A čo potom sledovanie ciest a osudov tých, čo pyramídy pre nás objavili, čo ich preskúmali prostriedkami modernej vedy, čo odkryli ich tajomstvá.
