Ján Gavura Knihy

Antológia súčasnej slovenskej poézie Päť X päť je prezentáciou diel autorov, ktorí sa stali vitálnou súčasťou básnickej scény po roku 1989 (Kolenič, Milčák, Litvák, Puchala, Macsovszky, Šulej, Habaj, Solotruk, Hablák, Ružičková, Bendzák, Tuyet-Lan Nguyen, Luka, Eggenhofferová, Grupač, Bilý, Gavura, Ferenčuhová, Kucbelová, Tomáš, Veselková, Dianišková, Hidvéghyová-Yung, Garan, Palaščák). Cieľom antológie je bližšie predstaviť autorov mladšej strednej a najmladšej generácie, z ktorej jedna polovica sa už stala súčasťou slovenskej poézie a druhá sa v nej práve pokúša etablovať.

Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 je prvou vedeckou encyklopédiou zameranou na poéziu a prózu, ktorou sa zachytáva prehľad najvýznamnejších literárnych v poslednej literárnohistorickej etape slovenskej literatúry. Obsahuje 178 hesiel, ktoré pripravili tri desiatky odborníkov pod vedením skúsenej zostavovateľskej dvojice Marty Součkovej a Jána Gavuru. Súčasťou komplexných hesiel sú bibliografické údaje, stručné informácie o autoroch, charakteristika diel, analýza a interpretácia ich významových a výrazových aspektov či ich miesto v kontexte slovenskej literatúry. Chronologicky radené heslá alternujú dejiny literatúry a po prvý raz zahrnujú do jednoliateho celku literatúru slovenských enkláv vo Vojvodine a zahraničí. Ku každému dielu je vybratá výstižná ukážka, čím slovník napĺňa charakter literárnej antológie a sprostredkúva dôležitú reálnu skúsenosť s textom. Publikácia vychádza v plnofarebnej úprave a s podrobnými registrami sieťujúcimi jednotlivé údaje. Určená je pre oblasť literárnej vedy, humanitné odbory a pedagogickú prax.

Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potvrdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdialený od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivované postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka." Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T. S. Eliota alebo Cz. Miłosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú.(Edita Príhodová, text zo zadného prebalu knihy)

Monografia Jána Gavuru je venovaná básnickemu dielu Jána Buzássyho (1935). Autor sleduje Buzássyho tvorbu od jej počiatkov, predstavuje jeho najdôležitejšie básnické zbierky, ponúka interpretácie a analyzuje centrálne princípy a témy Buzássyho poézie. Publikácia je doplnená o kalendárium a podrobnú bibliografiu.

Kniha je výberom z autorových literárnych kritík a interpretácií publikovaných v literárnych časopisoch a tematických zborníkoch.

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať do tej istej rieky. Univerzálne úvahy sú v básňach prekryté prežitými aj prečítanými príbehmi a rovnako dôležitú úlohu má pozorovanie skutočnosti, reflexia literárnych predlôh a poetický jazyk. Zbierka v čase vydania získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut v slovenskom jazyku. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Básnická zbierka Jána Gavuru, ktorý za svoj debut Pálenie včiel (2001) získal Cenu Ivana Kraska.