Helena Hrehová Poradie kníh

Reflexívne úvahy i verše s častými otázkami čitateľovi približujú obsah, nad ktorým sa treba v každej dobe zamýšľať. Ide o podnety, ktoré môžu byť užitočné na to, aby človek dokázal čeliť nástrahám chaotického mediálno-virtuálneho sveta a neupustil od kresťanských tradícií a hodnôt. Autorka poukazuje na aktuálnu potrebu praktického rozlišovania medzi hodnotami a pseudohodnotami, medzi múdrosťou a nerozumnosťou, medzi povrchnosťou a hĺbkou, medzi zodpovednosťou a ľahostajnosťou, medzi priamym svedomím a tvrdohlavou pýchou spontánnej svojvôle. Takéto rozlišovanie predpokladá návrat ku koreňom, ale aj k viere otcov, k osvedčeným svedectvám mučeníkov, vyznávačov a osobností, ktoré pochopili, že intelekt im bol Bohom daný. Navyše, pre súčasný svet, v ktorom je mnoho protirečení, nedorozumení, ale aj naivity, sa javí ako nesmierne dôležité „objaviť ticho“ ako štýl jednoduchosti, čistej radosti a priateľstva, ktorým predchádzajú hlboké idey a modlitba ako závdavok Božej blízkosti.

Monografia v zrozumiteľnej podobe predstavuje slovenskému čitateľovi zložitý dejinný vývoj ruskej filozofie, zameriavajúc sa na myslenie o človeku a jeho životnom zmysle v kontexte hľadania pravdy, dobra a krásy. Autorka sa sústreďuje na ruských filozofov a literárnych géniov, ktorí oslovili svojich súčasníkov a majú čo ponúknuť aj dnešným čitateľom. Prvá časť poskytuje prehľad ruského filozofického myslenia od najstarších čias po koniec 19. storočia, zatiaľ čo druhá časť sa zaoberá ruskou náboženskou a personalistickou filozofiou 20. storočia. V chronologickom rámci sú predstavené idey jednotlivých autorov, pričom sa kladie dôraz na filozoficko-etické aspekty. Cieľom publikácie je vzbudiť záujem o ruskú filozofickú tradíciu 19. a 20. storočia, najmä v súvislosti so súčasnými problémami ako duchovná sterilita, morálny chaos a strata slovanskej identity. Pohľad na ruskú náboženskú a personalistickú filozofiu ponúka hlboký obsah z pokladnice „univerzálnej kultúry“, ktorý zdôrazňuje hľadanie pravdy a dobra, krásu a drámu ľudskej slobody. Čitateľ môže objaviť špecifiká ruského myslenia cez hĺbku a originálnosť náboženských mysliteľov, ktorí v ťažkých časoch svedčili o tom, že Rusi a Slováci sú pútnikmi Absolútna, hľadajúcimi ideál dobra v konfrontácii s pravdou a krásou.

Acta Moralia Tyrnaviensia IX, vychádza už ako deviaty zborník v poradí, vydávaný Katedrou etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty TU. Jeho témou je: Dráma slobody v slovanskom svete 20. storočia. Zborník vznikol ako publikačný výstup medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnomenným názvom, ktorá sa uskutočnila dňa 25. októbra 2018 na pôde Filozofickej fakulty TU. Obsah zborníka tvorí 25 príspevkov, ktoré skúmajú drámu slobody v slovenskom, českom, poľskom a ruskom prostredí. Editori, spolu s edičnou radou, dbali na zachovanie rôznorodosti prístupov a náhľadov na problematiku slobody. Výsledkom je zborník, ktorý je unikátny svojím bohatým a pluralitným charakterom tém príspevkov a ich spracovaní. Bohatý ako je samotná téma slobody. Autormi príspevkov sú odborníci na tematiku zo Slovenska, Česka, Poľska a Ruska. Zborník a konferencia sú výstupom z vedeckého grantu VEGA č. 1/0231/18 pod názvom Dráma slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia.

Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.

Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych mysliteľov 20. storočia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhľadom, ktoré môžeme nazvať aj teo-filozofiou. Celoživotné ašpirácie tohto filozofa, diplomata, univerzitného profesora, muža kultúry otvoreného pre pozitívno-progresívny dialóg, boli vždy zacielené vertikálno-horizontálne. On sám sa aktívne angažoval o implantáciu etickosti, humánnosti a kultúry do oblasti spoločenských vzťahov. Z tohto dôvodu je človek v jeho koncepcii dynamickým subjektom, ktorého prvoradou úlohou je pochopiť zmysel vlastného života i života ako celku. Maritain ako kresťanský filozof, s ambíciou môcť byť raz označený za tomistického a demokratického mysliteľa, je veľmi aktuálny aj v súčasnej epoche, pre ktorú je príznačná kríza vedy, filozofie, demokracie, kultúry vzťahov a dokonca i samotného kresťanstva. V jeho realistickej etike má aj preto centrálne miesto „mravnosť v praktickom konaní“, ktorá postuluje návrat ku kresťanskej koncepcii života a zároveň je výzvou k obnove rovnováhy medzi rozumom, vierou a vedou.

Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.

Vedecký grant VEGA č. 1/0278/08 sa zameriava na transformáciu identity človeka v slovenskej spoločnosti v stredoeurópskom kontexte po roku 1990. Členovia Katedry etiky a morálnej filozofie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, spolu s odborníkmi z Poľska, Českej republiky a iných slovenských vysokých škôl, skúmali zmeny identity národov strednej Európy za posledných 20 rokov. Vedecké štúdie a kritické interpretácie naznačujú, že táto transformácia vytvára rozkmitanú mozaiku bytia, kde staré už nie je aktuálne a nové ešte nie je stabilné. Identita je prirodzená a nevyberáme si ju, podobne ako rodinu či vlasť. Získavame ju prostredníctvom pôvodu, miesta narodenia, akceptácie mravných konotácií a kultúrnych aktivít, ako aj spomienok na tradičné dedičstvo a vieru predkov. Súvisí s orientáciou jednotlivca vo svete, jeho vzťahmi k iným a triezvym pohľadom na realitu. Identita strednej Európy je dlhodobo multinacionálna a multikulturálna, pričom „kresťanská tradícia významne prispela k humánnemu formovaniu Európy“, ako uviedol arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Mons. Róbert Bezák vo svojom úvodnom slove.

Téma identity človeka a jej dynamika je v 21. storočí veľmi diskutovaná. Identita sa najviac mení v životných napätiach a na rozhraní nadčasovosti a historických podmienok. Existujú rôzne názory na to, ako dôležitá je identita pre jednotlivcov; niektorí sa zaujímajú o svoje korene, iní ju považujú za nepodstatnú. Kolektívna monografia skúma transformáciu identity na Slovensku po roku 1989 a zohľadňuje historicko-politické vplyvy na vznik samostatných štátov, duchovno-kultúrne a morálno-etické aspekty, ako aj globalizačné a environmentálne vplyvy. Publikácia sa zaoberá aj úlohou svedomia v identifikačnom procese, identitou politikov v sociálnom kontexte a vplyvom médií na identitu Slovákov. Cieľom diela je poukázať na prepojenosť historických identifikačných premien Slovákov s ich existenciálnymi pochopeniami bytia a poslania, kultúrou a hodnotovými požiadavkami. Týmto spôsobom sa snaží zachovať individuálnu autentickosť a národnú identitu v globalizujúcom sa multikultúrnom svete.

Aktuálne myšlienky sv. Tomáša Akvinského o rozvážnosti a voľbe alebo o procese rozhodovania v tomistických a novotomistických reflexiách.

Vzácny príspevok do odbornej diskusie v oblasti sociálno-etických vied. podáva prehľad riešení v dejinách, prináša bohatstvo názorov, ich historický význam a ich etické hodnotenie.