Preklad prvotiny poľského romantického básnika
Adam Mickiewicz Knihy
24. december 1798 – 26. november 1855
Adam Mickiewicz je pre Poliakov symbolom poľskosti a veľkosti, podobne ako Homér pre Grékov alebo Shakespeare pre Britov. Bol kultúrnou ikonou, ktorého meno je neoddeliteľne spojené s poľskou literatúrou a históriou, a bol uctievaný ako národný básnik. Mickiewicz vynikol ako literát aj politický vodca. Jeho diela oživovali poľského národného ducha v čase útlaku a poskytovali nádej a duchovnú silu. Jeho fascinácia mysticizmom a židovský pôvod jeho matky sú predmetom nedávneho skúmania.
Je poľský národný epos v 12 spevoch označovaný za posledný veľký veršovaný epos európskej literatúry. Odohráva sa na malom šľachtickom sídle v básnikovom rodnom kraji v Litve (súčasné oblasti Bieloruska) v r. 1811-1812, kedy Poliaci dúfali v Napoleonovu pomoc pri obnove vlastného štátu; súčasne prebieha milostná zápletka a spor medzi dvoma šľachtickými rodmi.
Do prvního vydání Sonetů roku 1826 v Moskvě nezařadil Mickiewicz báseň Připomenutí, která poprvé vyšla už ve svazku Poezje I. ve Vilně roku 1822. Autor ji zařadil až do pozdějších vydání Sonetů v Petrohradě a v Paříži jako báseň úvodní. Zachováváme tuto verzi.
Básníci třetího tisíciletí 3
- 335 stránok
- 12 hodin čítania
Dziady to uroczystość obchodzona w wielu regionach Litwy, Prus i Kurlandii na cześć zmarłych przodków. Jej korzenie sięgają czasów pogańskich, kiedy to nazywana była ucztą kozła, a przewodniczył jej koźlarz, huślarz, guślarz, będący jednocześnie kapłanem i poetą. Współcześnie, z powodu prób wykorzenienia zwyczaju przez duchowieństwo i właścicieli, ludność świętuje Dziady w tajemnicy, organizując uczty w kaplicach lub pustych domach blisko cmentarzy. Przygotowują różnorodne potrawy i napoje, by wywołać dusze zmarłych. Zwyczaj ten, polegający na częstowaniu zmarłych, jest wspólny dla wielu ludów pogańskich, od starożytnej Grecji po Skandynawię i Nowy Świat. Dziady łączą obrzędy pogańskie z chrześcijańskimi, szczególnie w kontekście Dnia Zadusznego. Ludzie wierzą, że jedzenie i napoje przynoszą ulgę duszom w czyśćcu. Poema przedstawia obrazy w tym duchu, a obrzędy, gusła i inkantacje są w dużej mierze oparte na ludowej poezji. Nowe wydanie Dziadów Adama Mickiewicza, opracowane przez prof. Wojciecha Kruszewskiego, zawiera szczegółowe omówienia, przypisy naukowe oraz materiały wizualne, w tym zdjęcia i skany rękopisów. W apendyksie znajdują się transliteracje pierwszych wersji utworu oraz zestawienia różnych odmian tekstu.
Novým mistrem Řádu německý rytířů se stává po Evropě vyhlášený rytíř a hrdina. Je původem Litevec, avšak o jeho původu rytíři vůbec nic nevědí. Hrdina ale na svou rodnou zem nezapomíná, ba naopak. Musí totiž splnit dávný úkol, jež si kdysi předsevzal, aby ochránil Litvu před řádem, který ohrožoval její existenci a způsoboval jí neustálá příkoří. Využívá proto svého důležitého postavení v hierarchii a pokouší se vojska, kterým velí, zlikvidovat. Je pro to ochoten obětovat naprosto vše, i vlastní život.
Prozaické práce Adama Mickiewicze jsou nedílnou součástí básníkova literárního odkazu nejen proto, že dokumentují jeho ideový vývoj a ukazují jeho názory na otázky literárního i politického života, ale že mnohdy průbojně zasahují přímo do dění své doby ... Mickiewiczův portrét dokreslují jeho velmi četné dopisy, z nichž mnohé mají přímo charakter historických dokumentů, jako např. dopisy oficiálním osobnostem a memoranda, týkající se zřízení a akce jeho římské legie. Vedle statí drobnějších jsou do tohoto výboru pojaty Knihy národa polského a poutnictva polského, z pařížských přednášek a statí v Tribune des peuples byl pořízen výbor, přihlížející jednak k thematům zásadním a pak k těm, která mají zvláštní zajímavost pro českého čtenáře. (Z předmluvy.) Předmět. heslo
Výbor z poezie významného polského spisovatele. Mini vydání: kolibřík.
