Ernest Hartmann Poradie kníh

Hranice sú všade, či už vo vonkajšom svete alebo v našich mysliach. Zatiaľ čo oblasti a témy sú podrobne skúmané, hranice medzi nimi zostávajú ignorované. Ernest Hartmann sa snaží ukázať, že hranice sú predmetom výskumu. Hranice v našich mysliach môžu byť pevné alebo tenké. „Pevné hranice“ znamenajú izolačné rozlíšenia, zatiaľ čo „tenké hranice“ umožňujú splynutie a miešanie. Tieto koncepty majú aj biologický základ v mozgu. Hartmann rozvinul a kvantifikoval koncept pevných a tenkých hraníc, pričom zdôraznil ich vplyv na naše kolektívne ja, spoločnosť, politiku, zákony, jazyk, vedu, umenie a náboženstvo. Osobné a spoločenské hranice sa menia, keď sme v ohrození, čo ovplyvňuje aj podstatu vojny a mieru. Dielo je praktické aj teoretické a ponúka nový pohľad na hranice nášho chápania ľudskej podstaty. Hartmannova práca o hraniciach v psychológii ukazuje ich obrovský vplyv na spoločnosť a kultúru. Syntetické chápanie týchto dimenzií môže prispieť k lepšiemu porozumeniu ich dynamickej súhry. Hartmann odhaľuje dichotómiu medzi pevnými a tenkými hranicami, pričom skúma nielen neurologické, ale aj filozofické aspekty tejto problematiky.

Podstata a funkcie snívania prináša pohľad na komplexnú teóriu snívania založenú na dlhoročnom psychologickom a biologickom výskume Ernesta Hartmanna a ďalších. Zásadnou koncepciou tejto teórie je myšlienka ústredného obrazu sna; Hartmann v tejto knihe dokazuje, že ľudia, ktorí nedávno zažili nejaký traumatický zážitok – požiar, útok či znásilnenie – opakovane prežívajú sen, v ktorom ich zmetie prílivova vlna. Sny s takýmito ústrednými obrazmi nezobrazujú skutočný traumatický zážitok, ale ústredný obraz v nich odhaľuje emocionálnu reakciu na tento zážitok. Sny so silným ústredným obrazom, napríklad sny o prílivovej vlne, sa líšia v intenzite v závislosti od závažnosti traumatického zážitku; tento model sa nepopierateľne dokázal v systematických výskumoch snov z obdobia pred teroristickými útokmi v New Yorku 11. septembra 2001 a po tomto období. Hartmannova teória obsahuje tri základné elementy: snívanie je len jednou z foriem fungovania našej psychiky, objavuje sa v kontinuu, ktorého spektrum tvorí sústredené bdelé myslenie, rozjímanie, meditovanie, fantazírovanie, denné snenie a snívanie v spánku. Po druhé, snívanie je hyperkonektívne, spája materiál plynulejšie a vytvára spoje, ktoré sa nedajú tak ľahko vytvoriť v myšlienkach počas dňa. a napokon, spoje, ktoré sen vytvára, nie sú náhodné, sú pod vplyvom emócií a emocionálnych stavov snívajúceho, takže čím silnejšia emócia, tým intenzívnejší je centrálny obraz.