Peter Žeňuch Poradie kníh

Peter Žeňuch a kolektív: Predstavy o svete vo vybraných prameňoch na Slovensku. Bratislava: Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, v. v. i., 2023. Kultúrno-spoločenské hodnoty sa odrážajú v jazyku ako nositeľovi konceptov predstáv o svete. Na základe ich analýzy je možné rekonštruovať základné črty fungovania spoločnosti v predkresťanskej minulosti a v kolektívnej kultúrnej pamäti všeobecne. Predstavu o formovaní povedomia ako zdroja myšlienkového a emocionálneho stotožnenia možno doložiť najmä v kontexte sprítomňovania historických a verifikovateľných dejov a udalostí, ktoré sa vo vedomí človeka spájajú s udalosťami nadprirodzenej povahy. Vo všeobecnosti možno povedať, že kultúrna pamäť spoločenstva o jeho usporiadaní vychádza zo spolupôsobenia obrazov a symbolov antropocentrického uvažovania o duchovnom i materiálnom svete človeka. Slovanské tradičné zvyky a hodnoty sú založené najmä na symbióze kresťanských a predkresťanských, mytologických predstáv. Publikované texty a komentáre v prítomnej knižnej publikácii k prinášajú v prítomnej knižnej práci predovšetkým úvahy o tom, že z jednotlivých textov nemožno vylúčiť obraz o živote človeka. Neuprednostňuje sa subjektívne rozprávanie autora, ale zdôrazňuje sa objektívnosť zobrazovaného motívu a témy. Rozhodujúcu rolu pri interpretácii pramenných textov tak zohráva pochopenie všetkých vlastností a javov jazyka, ktorý sa ako nástroj komunikácie uplatňuje v jednotlivých literárnych a naračných žánroch. Texty spravidla neodrážajú iba idiolekt autora, lebo sú aj výsledkom kolektívneho kultúrneho povedomia. Pochopiť sémantickú náplň jednotlivých obrazov, symbolov a pojmov si však už vyžaduje kritický stupeň vnímania obsahu, ktorý je spojený s kontinuálne utváraným kultúrnym povedomím a pamäťou spoločenstva.

Pramenné vydania sú zdrojom komplexného výskumu a slúžia pri komparácii poznatkov s aktuálnym stavom poznania. Edícia Bradačovej Rukoväti cirkevných dejín je takýmto pramenným materiálom, ktorý prináša množstvo svedectiev o stave kultúrneho myslenia na prelome 18. a 19. storočia. Je to dobová historiografická príručka a zároveň prameňom poskytujúcim poznatky o rozvoji myslenia spoločnosti a cirkvi. Rukoväť synopticky reflektuje dobovo aktuálne diela a vďaka svojej koncíznosti, presnosti a svojmu reflexívnemu nadhľadu sa vymyká zo súboru podobných spisov obdobia, v ktorých prevládali viac či menej apologetické a fundamentalistické interpretácie založené na príslušnosti ich autorov ku kultúrno-konfesionálnej tradícii. Svojou nadčasovou interpretáciou javov a udalostí dielo predbehlo dobu. Bradačova Rukoväť je dôležitým svedectvom o stabilite kultúrneho povedomia byzantsko-slovanskej tradície v slovenskom a stredodunajskom prostredí v kontexte duchovného dedičstva založenom na cyrilo-metodskej tradície.

Monografická publikácia je pokračovaním knižnej publikácie venovanej Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie s názvom Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska (Bratislava 2014). Nadväzuje na výsledky historických, jazykovedných, literárnohistorických, teologických, kulturologických a antropologických výskumov kresťanskej religiozity založenej na uctievaní mariánskych slziacich ikon na Slovensku.Publikácia prináša nové a doteraz neznáme i nepublikované pohľady a zistenia opisujúce dejiny slzenia klokočovskej ikony i pôvod úcty k nej na Slovensku i v zahraničí v diaspóre slovenských gréckokatolíkov. Motív neustálej ochrany prítomný v kulte ikony klokočovskej Bohorodičky sa pertraktuje v zachovaných legendách a v duchovných piesňach. Teofanicko-historický aspekt viery sprítomnený v pretrvávajúcej úcte zobrazení Matky Božej je silným svedectvom slovanskej duchovnej a kultúrnej identity.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.

Kolektívna monografia je výsledkom dvojročnej spoločnej práce medzinárodného kolektívu vedcov z Ruska, Bulharska a Slovenska na tému Lingvistická a etnokultúrna dynamika tradičných i netradičných hodnôt v slovanskom svete. Z tém: Obraz Boha v jazyku ako nástroji komunikácie a axiologické aspekty sviatku a sviatočnosti; Tradičné hodnoty späté s mníšskym životom v kontexte byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku v 18. – 19. storočí; Axiológia zdravia a choroby v tradičnej slovenskej kultúre; Memetika ako prejav kultúrnej komunikácie atď.

Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva. Preklady liturgických textov a Biblie do staroslovienčiny preto znamená nielen zavŕšenie dôležitej iniciačnej etapy slovanskej písomnej kultúry, ktorá po rozpade veľkomoravského prostredia, v ktorom možno identifikovať aj počiatky formovania slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik, ale následný systematický rozvoj.

Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Bol pilierom nielen ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, ale stál pri formovaní slovanskej kresťanskej kultúry. Monotematický súbor štúdii predstavuje aktuálne výskumy, ktoré sa týkajú osobnosti a diela Klimenta Ochridského a jeho prínosu pre slovanské i európske kultúrne dedičstvo.

Dielo je výsledkom viac ako desaťeočného systematického výskumu pramennej bázy písomností 15.-19. storočia, ktoré tvoria súčasť písomnej kultúry spätej s cirkvou byzantského obradu na Slovensku.