„Plač stával sa hlasnejším a hlasnejším. Anička všade videla mužov, ženy a deti, schúlených v handrách, bledých a chudých. Všetci hľadeli na ňu, keď prechádzala popri nich. Vtedy sa v jej malom srdiečku stále vynorovala spomienka na to, čo bola povedala: — Nemám rada chudobných...“ Detská klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná pohádka z publikace: Alice Corkran. Aničkine dobrodružstvá na Severnej točne a inde. Spolok sv. Vojtecha. Trnava 1933. 102 s. Elena Brestenská-Gessayová preložila.
„Čarodejník stál celkom nehybne, opierajúc sa o palicu so železným koncom. Jeho tôňa ležala mu pri nohách; bola veľmi tmavá a dlhá; rozprestierala sa po zemi, medzi ním a Aničkou. Keď zhíkla, čarodejník pozrel hore. Uprel na ňu svoje oči a začal mumlať...“ Detská klasika zo Zlatého fondu SME Digitalizovaná pohádka z publikace: Alice Corkran. Aničkine dobrodružstvá na Severnej točne a inde. Spolok sv. Vojtecha. Trnava 1933. 102 s. Elena Brestenská-Gessayová preložila.
„Kapitán Barclay sa práve vrátil s jednej zo svojich dlhých ciest. Tento raz tak blízko zašiel k Severnej točne, ako len mohol a priniesol so sebou všelijaké podivné veci z tejto zeme ľadu a snehu.“ Detská klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná pohádka z publikace: Alice Corkran. Aničkine dobrodružstvá na Severnej točne a inde. Spolok sv. Vojtecha. Trnava 1933. 102 s. Elena Brestenská-Gessayová preložila.