Peter Rusnák Poradie kníh

Monografia je rozhovorom troch autorov o ruskej filozofii, o chápaní slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia. Je dialógom hľadajúcim svojho čitateľa. Rozhovorom sa kniha stáva aj preto, lebo sa v nej stretávajú v dialektickom napätí tri pohľady na dva konkurenčné prúdy ruskej filozofie. Autori sa zhodnú na tom, že ruskú filozofiu moderny je možné vnímať ako dejinne realizovaný filozofický experiment, ktorý reflektuje nielen dobové špecifiká ruskej kultúry, umenia a vedy, ale aj aktuálne trendy európskej filozofie. Ruská filozofia prekonala búrlivé časy, pričom jej spočiatku pluralitný charakter vyústil do radikálneho vymedzenia dvoch hlavných prúdov - religiózneho a materialistického. Toto dramatické a dôsledkami často tragické napätie sporiacich sa protichodných tendencií v ruskej filozofii je stále živým intelektuálnym dedičstvom. Dodnes rozoznávame vplyv obidvoch alternatívnych prúdov, ktoré si prešli cestami vzostupov i pádov, zatracovaním i glorifikáciou. Západná filozofická kultúra (ruská filozofia je jej súčasťou) je polyfonickým diskurzom s množstvom napätí a protikladov. Ako taká predpokladá rôznosť filozofických pozícií, ktoré napriek svojej odlišnosti predstavujú konečný pokus o vyjadrenie pravdy. Aby sa hodnota plurality, ku ktorej sa západná kultúra hlási, mohla reálne uskutočniť, musí sa stať filozofickým dialógom. Avšak podmienkou dialógu je slobodné uznanie partnera. Toto uznanie však nie je automatickým nárokom, je nevyhnutné si ho zaslúžiť. Autori, filozofi na Trnavskej a Sankt-Peterburgskej univerzite, pristupujú k sebe navzájom i k téme s rešpektom, v ktorom si toto uznanie preukazujú. A tak si snáď aj predkladaná monografia zaslúži pozornosť svojho čitateľa.

Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.

Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.