Attila Bartis Knihy

Temná psychologická dráma, odohrávajúca sa na sklonku socialistickej éry v Budapešti. Ústrednou postavou príbehu je mladý spisovateľ, ktorý žije v jednom byte so svojou matkou, ambicióznou herečkou. Tá berie svoje dvojičky, syna a dcéru, len ako príťaž. Dcéra sa od nej oslobodí tým, že emigruje. Syn zostáva v ťaživom vzťahu s matkou, ktorá po dcérinom úteku na Západ stratí politický kredit, a tým aj šancu na umelecké uplatnenie. Z urazenej márnomyseľnosti pätnásť rokov nevychádza z bytu. Táto situácia poskytuje autorovi priestor na rozvíjanie rôznych línií deja, vyrozprávaných v prvej osobe jednotného čísla, vďaka čomu má čitateľ pocit takmer autobiografickej autentickosti. Bartis je skvelý rozprávač, ale predovšetkým vynikajúci pozorovateľ, ktorý cez mikropríbehy analyzuje ľudí a vzťahy, ale aj seba samého.

A serpentine maze of memory and artistic obsession in post-war communist Hungary told in bold experimental style and perfect for fans of Helen DeWitt Nothing approximates death as closely as photography. Unspooling like a roll of film, The End captures in frames of language the faces and places of András’ memory, which together form a fever-dream collage of an artist’s psyche. In a small town in communist Hungary, András Szabad’s childhood comes to an abrupt end with his father’s return from prison and the death of his loving mother. In search of new beginnings, András moves with his father to Budapest, where he discovers a passion for photography, for uncovering the invisible through the visible, and for fixing matter and memory so as to ward them against the inevitability of time. An unorthodox first encounter brings András together with Éva, and soon they become entangled in a psychosexual relationship of consuming passion, but also bitterness and resentment. With vibrant precision and fluid dialogue, Attila Bartis blends a sprawling family saga with 20th-century European history and offers an unflinchingly lucid yet boundlessly compassionate account of psychological devastation under authoritarianism.

In seinem neuen Buch erfindet sich Attila Bartis ein Alter ego, einen auferstandenen Lazarus, der ein Jahr lang monatlich einen Zeitungsartikel abliefern muß – »zwölf wahre Geschichen von Gott«. Unverhohlen autobiographisch, spielen einige im Rumänien der Ceau? escu-Diktatur, andere handeln von einer Reise in den Nahen Osten, an den »tiefsten Punkt der Welt«, wo ihn die Frage nach dem Ort Gottes umtreibt – ob seine Stelle am Ende leer sei. »Vielleicht war sie auch nicht leer, nur ließ er sich nicht richtig blicken. Oder er ließ sich blicken, doch der Mensch hatte sich ihn ganz anders vorgestellt.«