Roman Holec Knihy

4. júna 1920 bola podpísaná trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania i pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a zo slovenského pohľadu ju hodnotí ako zákonitú a logickú. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Štyria slovenskí historici v tejto knihe odhaľujú mnohé tajomstvá, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty, ktoré úplne menia náš pohľad na mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Kniha sa zaoberá životným príbehom Andreja Hlinku, jeho postojmi, ambíciami, úspechmi a prehrami. Hlinka je kontroverznou osobnosťou, ktorá rozdeľovala spoločnosť aj historikov počas svojho života a dodnes. Mnohí ho považujú za Otca národa a jedného z najvýznamnejších Slovákov, no zároveň je vnímaný ako človek, ktorý si budoval vlastný kult a autoritárskymi postojmi prispel k režimu, ktorý sa po jeho smrti presadil na Slovensku. Bol charizmatickým tribúnom, ktorý svojím rečníckym umením a jednoduchými riešeniami získaval množstvo prívržencov. Hlinka dokázal identifikovať a pomenovať akútne problémy svojej doby a postaviť sa za ich riešenia, čím si získaval politický vplyv. Jeho politická agenda sa často vymykala dobovým normám, čo mu prinášalo podporu, ale aj nepriateľov. Konfrontácie s nimi a so štátnou mocou viedli k jeho životu plnému zápasov, triumfov a väznenia. Od katolíckeho kňaza sa očakávala väčšia tolerancia, no Hlinka bol politikom par excellence. Napriek tomu jeho naivita a impulzívnosť mu bránili byť dobrým politikom. Tieto protirečenia a silná ideová zaťaženosť sú dôvodmi, prečo Hlinka nemá zatiaľ svoju historickú biografiu, a kniha sa snaží tento stav napraviť.

Publikácia Rakúsko-Uhorsko / Habsburská ríša v rokoch 1867 -- 1918 približuje pravdepodobne najvzrušujúcejšie obdobie rakúsko-uhorskej ríše v moderných dejinách. Zobrazuje moc, vplyv a osobnosti vládnucej rodiny Habsburgovcov, ako aj zložitý svet ich monarchie, v ktorej vedľa seba existovali výrazne odlišné národy, jazyky a náboženstvá. Obsiahla štúdia dualistickej monarchie od siedmich popredných historikov predstavuje moderný pohľad na toto kľúčové obdobie prostredníctvom analýzy politických, sociálnych a kultúrnych aspektov ríše od jeho prekvitajúceho hospodárstva cez nepokojné národnostné pohyby až po kultúrne dedičstvo dodnes badateľné v štátoch, ktoré sa v súčasnosti rozkladajú na bývalom území monarchie. Špeciálna kapitola je venovaná aj územiu a dejinám Slovenska. Vyše 400 farebných fotografií poskytuje fascinujúci obrazový dokument jedinečného obdobia v dejinách.

Dejiny sa najlepšie píšu prostredníctvom ľudských príbehov a príbeh šľachtického rodu Friesenhof Oldenburg, ktorý žil v 19. až 20. storočí v kaštieli v Brodzanoch, stojí za rozpovedanie. Je unikátny svojimi nadnárodnými väzbami - alsaským pôvodom, spojením s habsburskou monarchiou a územím dnešného Slovenska, s veľmi silným ruským kontextom, prepojeným na rodinu básnika A. S. Puškina. Jeho príslušníkom bol oldenburský vojvoda a vnuk švédskeho kráľa v jednej osobe, iný predstaviteľ rodu bol zase členom výboru Matice slovenskej a významným podporovateľom slovenských národnoemancipačných snáh. Fascinujúce ľudské osudy európskej šľachty žijúcej na na Hornej Nitre zrekonštruovala na základe stoviek listov zozbieraných v siedmich krajinách Európy dvojica historikov Alexandra Lukáčová a Roman Holec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Kniha sa zamýšľa populárno-vedeckou formou nad fenoménom čítania v dlhom 19. storočí. Analyzuje čitateľov, preferovanú i zakazovanú literatúru, spôsoby, miesta i funkcie čítania a nakoniec i dôvody, ktoré viedli ľudí, že siahali po knihe. V storočí nacionalizmu mala kniha významné národnopolitické poslanie a nebolo preto vôbec jedno, čo deti, mládež, ženy, ale i obyčajní ľudia čítali. Beletria a jej autori boli v službách vopred zadefinovaných ideovo-politických cieľov a často vstupovali do politických zápasov. Preto dobrodružná, detektívna a ľúbostná literatúra, ako aj ďalšie ľahšie žánre, boli zakazované a marginalizované, rovnako „protislovenské“ alebo mravy ohrozujúce a rôzne tzv. dekadentné zahraničné publikácie. České knihy tvorili prekladmi a bohatou vydavateľskou činnosťou cestu k viac i menej kvalitnej svetovej literatúre, diela ruských autorov mali zase slovenských čitateľov povzbudzovať a posilňovať v slovanskom povedomí. S vydávaním, písaním a čítaním kníh úzko súviseli i obrazové prílohy, ktoré sprístupňovali text, rozvíjali fantáziu a dokázali literatúru i „predávať“. Kniha otvára všetky tieto otázky v celej ich zložitosti a protirečivosti a pokúša sa hľadať na ne odpovede.