Teofil Klas Poradie kníh

V novej zbierke autor ponúka zo svojej aktuálnej tvorby 42 básní, ktoré sú určené skutočným milovníkom vážnej reflexívnej poézie. Sám názov zbierky básní, obsahujúci pojmy z dynamickej fyzikálnej architektúry sveta a zároveň prvok modlitby, svedčí o kozmickom nastrojení lyrika. Ide o verše renomovaného tvorcu v pokročilom veku. Čo je tu osobitné a podstatné? To, že sa reflektované personálno-individuálne vnemy vlievajú do jedného riečiska s vnemami univerzálno-kozmickými , v transcendenčnom vyústení za bránu večna. Pred neodmysliteľne čakaným prekročením onej brány zvažuje poetický subjekt jednotlivé aspekty svojej životnej skúsenosti na vážkach poetickej, totiž tvorivej obraznosti a nachádza v nich prímery vhodné na všeobecnejšiu úvahu. Je to plnohodnotná spirituálna poézia.

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, nar. 1940)) patrí od svojho vstupu do literatúry k popredným predstaviteľom slovenskej duchovno-kresťansky orientovanej tvorby. Vydal viacero básnických zbierok. Dielom Gorazdov odkaz (obsahujúce poému Hlas kňaza Gorazda), ktoré vyšlo v roku 2018, sa zaradil k popredným velikánom slovenskej literatúry, ktorí cyrilo-metodské dedičstvo chápali nielen ako dôležitý inšpiračný zdroj, ale najmä ako základný bod, počiatok slovanskej i slovenskej spirituálnej spisby. Z pozície jubilujúceho autora je básnická zbierka Algoritmické zratúvanie (verše vytvorené v rokoch 2017 – 2020) poctivo deklarovanou súvahou vlastnej tvorby a zároveň jeho zrelou nadstavbou. Ako poznamenáva básnik Blažej Belák, „súbor má dvanásť obsahových celkov, ktorých jednotu udržuje postupné napĺňanie témy ,zratúvania?, čiže bilancovania a kritického hodnotenia vlastného diela, od nezáväznejších a ,hravých? reflexií smerom k najzávažnejším otázkam zrelého veku, tak ako ich vidí sebaspytujúci kresťan kľačiaci pred oltárom“. Zbierka však nie je len poéziou sebaspytovania a smerovania k vážnym otázkam staroby – to ani zďaleka nie! Lebo zbierka je aj, a predovšetkým, svedectvom silnejúcej túžby po večnej mladosti, ktorá sa prebíja „krížom“ cez hmotu, ponímanú rôznorodo – vedecky aj sedliacky, s príslušnou symbolikou.

Popredný predstaviteľ duchovno-kresťansky orientovanej poézie darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje bás¬nickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že pri životnom jubileu – osemdesiatinách – nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“. V úvodnom slove knihy autor ďalej vysvetľuje: „Zmyslel som si pospomínať na výrazné momenty, ktoré ma poznačili od celkom včasného veku, ba vlastne od narodenia, a ktoré ma sprevádzali peripetiami odvíjajúcej sa osobnej skutočnosti. ... Predsavzatie nadobudlo, napodiv, priam závratný objem, zrodilo sa z neho päť hrubých zväzkov básní viazaných spoločným titulom Pútnikova kapsa, kníh formálne absolútne netypických pre poetickú tvorbu, ale pritom plných tej najosobnejšej poézie.“

Kniha Gorazdov odkaz (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je novokomponovaný artefakt, zložený z textu poémy (triptychu) Hlas kňaza Gorazda (1999) ako textu základného a z pridaných samostatných textových častí - Závet svätého Gorazda (2000) (napísané v básnickej maniere Hlasu kňaza Gorazda pre Katolícku univerzitu v Ružomberku k jej založeniu, dosiaľ knižne nepublikované) a Spev o Božom narodení (2009) (napísané v básnickej maniere Grálovej sonáty, publikované časopisecky). Ide o kompozične ucelený zámer poetickej prezentácie ideového historického odkazu prvého známeho slovenského intelektuála sv. Gorazda (9. storočie), od ktorého sa dodnes odvíja kultivovanie a napredovanie slovenského kultúrneho ducha.

Autor ponúka náročnejšiemu kultúrnemu čitateľovi výber zo svojich textov, ktoré sú plne konzistentné s duchom jeho básnickej tvorby, ktorej ambíciou bolo a je scitlivovať dušu človeka pre vnímanie a šírenie krásna, povznášať ju nad nihilizmus všedného dňa. V súbore statí (publikovaných i nepublikovaných) skúseného žurnalistu a redaktora sú zastúpené rozličné žánre, od eseje cez novinársky komentár, literárnu úvahu, spomienkový článok a rozhovor, poetický rozbor až po posudky literárnych diel, či recenzie. Ich usporiadanie do niekoľkých skupín sa podriaďuje vecným súvislostiam, vnútornej previazanosti, postupujúc predovšetkým od všeobecnejších tém k témam špecifickejším, a v závere aj osobnejším, neberúc pritom do úvahy obvyklé hľadisko chronológie. Časové hľadisko – dobové okolnosti – sú významným atribútom tejto knihy: ak potreba vysloviť sa k aktuálnym kultúrnym témam z kresťanského a národného hľadiska doviedla autora k publikovaniu samizdatovom priestore, nepoznaný pocit slobody, podnietil ho ešte intenzívnejšie vydávať svedectvo o dobe a poukazovať na hodnoty, ktoré boli dlhodobo a programovo potláčané a zanedbávané. Aj z tohto aspektu má kniha potenciál zaujať tých, čo žijú pravej kráse, vnímajú náčrty ušľachtilých pohľadov na svet a na poslanie človečenstva v ňom.

Básnická zbierka autora (vl. menom Jozef Zavarský, 1940) obsahujúca verše z rokov 2009–2010 a výber básní zo samizdatových bibliofílií. Kniha vychádza ako príloha časopisov Arkádia, Bellária a Mišusori/Myš(u)lienka.

Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko-filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend. Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom. Knihu ilustroval Stano Dusík, renomovaný a medzinárodne uznávaný výtvarník a ilustrátor žijúci vo Florencii.

Zbierka básní napísaných v osobitom druhu básnickej strofy s nezvyčajným dvojslabično-trojslabičným rýmom vyniká zvukomalebnosťou, melodikou verša. Klasova poézia je malebnou, duchaplnou slovnou hrou a zároveň je rúfusovskou kontempláciou o prazákladoch nášho bytia a vzťahov. Znamená prínos i duchovnosť, prináša nezvyčajné, príjemné osvieženie do súčasnej slovenskej lyriky.