Matej Medvecký Poradie kníh (chronologicky)

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Politické zmeny v rokoch 1945-1948 a ich dopad ma povojnovú spoločnosť.

Autor na základe zachovaného archívneho materiálu približuje obnovenie 2. oddelenia Hlavného štábu MNO, jeho reorganizáciu a pôsobenie, sprevádzané rôznymi problémami a mnohými zmenami. Opisuje formovanie a adaptovanie sa čs. vojenského výzvedného spravodajstva na nové európske podmienky, uvádza personálne zmeny i zmeny v metodike spravodajskej činnosti. Na činnosť výzvedného spravodajstva obnovenej čs. republiky mali vplyv zložité podmienky charakteristické tiež uprednostňovaním domácej kontrarozviedky a bezpečnostných služieb, keďže čs. politická reprezentácia nepovažovala vonkajšie ohrozenie krajiny za akútne. Na problémy v činnosti vojenskej diplomacie daného obdobia poukazuje autor na príklade čs. vojenského atašé vo Švédsku. Z autorovho hodnotenia spravodajskej siete vyplýva nízka úroveň agentúrnych prostriedkov, v niektorých prípadoch aj spravodajských dôstojníkov, nedostatok finančných prostriedkov a ďalšie. Nedocenenie dôležitosti reprezentačnej funkcie čs. vojenských pridelencov v zahraničí domácimi štátnymi predstaviteľmi im komplikovalo prácu a mnohí to zvládali len vďaka svojmu oduševneniu, pretrvávajúcemu vlastenectvu, profesionalite a pod. Práca obsahuje aj 44 portrétov významných príslušníkov čs. voj. výzvedného spravodajstva. ISBN 978-80-89523-62-0 je chybné (viz zdroj)

Siedmy zväzok Vojenských dejín Slovenska uzatvára projekt realizovaný od roku 1993 na Vojenskom historickom ústave Bratislava. Kniha je rozdelená do troch kapitol, pričom každá sa zaoberá kľúčovými vnútropolitickými udalosťami a ich vplyvom na vojenské dejiny Slovenska. Prvá kapitola sa sústreďuje na vojenské aspekty normalizácie v rokoch 1968 – 1971, ktorá nasledovala po potlačení pražskej jari. Problematiku života v armáde od roku 1968, nesúvisiacu priamo s normalizáciou, autori zahrnuli do úvodu druhej kapitoly, ktorá pokrýva obdobie 1971 - 1989. Druhá kapitola, najrozsiahlejšia, analyzuje vojenský vývoj na Slovensku počas normalizačného režimu až do jeho pádu v novembri 1989, pričom je zasadená do kontextu vzťahov medzi ZSSR a USA v oblasti vojenskej bezpečnosti. Tretia kapitola sa zameriava na dynamické obdobie od novembrovej revolúcie po vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, pričom zachytáva prevratné zmeny v armáde a vojensko-politické otázky súvisiace s novou bezpečnostnou architektúrou v Európe. Autori sa snažia vyvážiť slovenský a československý prvok, pričom sa zohľadňuje aj význam spoločného štátu. Kniha obsahuje vyše 250 historických fotografií, plagátov, novinových výstrižkov a tabuliek, vrátane prehľadu obsadenia dôležitých funkcií v čs. armáde na Slovensku v rokoch 1968 – 1992.

Popularizačná monografia „V stopách železného Felixa“ je venovaná dejinám takmer všemocnej Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Kniha má ambíciu priblížiť slovenskú časť dejín tejto inštitúcie všetkým vrstvám čitateľov na Slovensku i v zahraničí.

Autor približuje prácu Povereníctva vnútra, ktorý na Slovensku vykonával v rokoch 1945-1948 spravodajské a štátnobezpečnostné úlohy. Túto inštitúciu približuje ako činiteľa, ktorý do /česko/slovenských dejín zasiahol významným spôsobom, a taktiež skúma optiku nazeranie jej zamestnancov na dobové dianie, motivácie ich konania a ďalšie relevantné faktory.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v Bratislave 21.-22. septembra 2010, obsahuje rôzne kapitoly zamerané na historické a kultúrne aspekty mesta. Medzi témami sú Slovakizácia Bratislavy v rokoch 1918-1948, názory Fedora Ruppeldta na postavenie Bratislavy ako hlavného mesta v medzivojnovom období, a august 1968 v Bratislave. Ďalej sa zaoberá spolkovým životom evanjelikov v Bratislave v rokoch 1919-1939, ako aj rozdelením evanjelického cirkevného zboru na národnostnom princípe v roku 1924. Kapitoly sa tiež dotýkajú významných osobností, ako rabín Akiba Schreiber, a historických udalostí, vrátane protižidovských výtržností v rokoch 1946 a 1948. Zborník skúma aj architektúru 20. storočia, zdravotno-sociálnu starostlivosť o deti, a medzinárodné kultúrne mosty v období 1919-1939. Rôzne príspevky analyzujú vplyv historických udalostí na jednotlivcov a ich rodiny, ako aj fungovanie záujmových združení v Bratislave v kontexte spoločenských zmien v druhej polovici 20. storočia.

Zborník Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami pripravilo vydavateľstvo Universum spolu s Filozofickou fakultou PU. Obsahuje 32 obsiahlych štúdií ku krátkemu, ale zložitému obdobiu v existencii vojnovej Slovenskej republiky.

Kniha sa zaoberá životom Imricha Suckého, vedúceho detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a podieľal sa na závažných prípadoch, ako bol prípad maďarského špióna Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v zbrojovkách. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa zúčastnil na zásahoch proti komunistickej ilegalite, pričom "rukami" mu prešlo množstvo neskorších komunistických funkcionárov, ako Viliam Široký a Gustav Husák. Získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na krátky trest, keďže viacerí svedkovia odmietli svedčiť. V roku 1948 emigroval do Viedne, no československá rozviedka ho v septembri 1957 uniesla. Dôvodom bol pokus šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka využiť Suckého výpovede na kompromitáciu predsedu vlády Viliama Širokého. Sucký počas výsluchov poskytol obsiahle výpovede, ktoré ohrozili mnohých funkcionárov režimu, čo viedlo k rozhodnutiu straníckeho vedenia nezverejniť informácie o prípade. Po amnestii v roku 1968 opustil väzenie a znovu emigroval do Rakúska, kde na začiatku 70. rokov zomrel.

V júni 2006 zorganizoval Ústav pamäti národa odborný seminár Posledné a prvé slobodné (?) voľby – 1946, 1990. Jeho výsledkom je tento zborník.Úvodné vystúpenie na seminári bolo posledným prejavom Jána Langoša na vedeckej akcii organizovanej Ústavom pamäti národa. Aj týmto zborníkom by sme radi poukázali na jeho zásluhy v boji proti totalite na Slovensku a na jej hlbšom poznaní.Inštitút volieb patrí k štandardným atribútom demokracie, býva však aj nástrojom, ktorým sa totalitné režimy usilujú ukázať svoju „ľudovosť“. V zborníku nájdete príspevky historikov, ktoré analyzujú predvolebný zápas alebo ďalšie aspekty, ktoré k výsledkom volieb prispeli. Osobitnú časť tvoria spomienky pamätníkov - priamych aktérov udalostí roku 1946.Záverečný blok konferencie patril prvým slobodným voľbám po páde komunistickej totality. Obe udalosti (voľby v roku 1946 a v roku 1990) majú viacero spoločných prvkov, hlavnou a najzaujímavejšou je však otázka, ako sa volič vyrovnal s totalitou, ktorá ho nepochybne ovplyvnila v rokoch pred volebným aktom.