Miroslav Glejtek Poradie kníh

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Táto publikácia sa zaoberá prepoštstvom v neskorom stredoveku a ranom novoveku. Začína podkapitolou o jeho založení, ktorá syntetizuje staršie výskumy a posúva ich ďalej s novými argumentmi. Nasleduje podrobná analýza hraníc a štruktúry stredovekej cirkevnej organizácie na Spiši, vrátane prvej presnej mapy prepoštstva. V stredoveku malo prepozitúra výnimočné postavenie, s určitou autonómiou voči ostrihomskému arcibiskupovi, čo pridávalo prestíž. Osoby na čele prepoštstva zohrávali kľúčovú úlohu. Čiastočne syntetizujúca podkapitola o pôsobení prepoštov je obohatená o novšie výskumy, najmä z 15. storočia. Druhá kapitola sa zameriava na biografie prepoštov od začiatku 16. storočia, prinášajúca nové informácie o ich kariérach a vzťahu k politickému životu. Publikácia sa zaoberá aj prepoštmi z pohľadu ich cirkevných úradov mimo Spiša a Uhorska, synodou z roku 1545, ktorá ilustruje zložitosti náboženských pomerov, a kanonickými vizitáciami, dôležitými pre poznanie náboženského života. Tento exkurz podčiarkuje nedostatočné využitie týchto prameňov v historickom výskume. Záver sumarizuje dosiahnuté výsledky výskumu.

Základným cieľom tejto publikácie je predstaviť a propagovať heraldiku ako dôležitú historickú disciplínu prinášajúcu množstvo špecifických informácií so širokým využitím v historickom i umenovednom výskume. Je koncipovaná ako vysokoškolská učebnica pre študentov historických odborov. Pomocou tejto príručky by mal byť však i laik schopný erb konkrétne určiť, klasifikovať, datovať a správne opísať, alebo sa zorientovať v odbornej literatúre a vďaka nej s ním ďalej pracovať. Kniha Miroslava Glejteka vychádza z pramenného výskumu, ale aj množstva poznatkov publikovaných v staršej i novšej heraldickej spisbe. V práci sú zahrnuté najnovšie poznatky predovšetkým súčasných slovenských heraldikov. Veľký dôraz sa tu kladie na stredoveký heraldický vývoj, pretože heraldika vznikla a zažila obrovský rozmach v období stredoveku. Toto obdobie preto vtlačilo erbom jedinečnú podobu, ako i špecifické pravidlá tvorby a používania, ktoré z erbov vytvorili osobitý fenomén.

Autori vo svojich príspevkoch využívajú širokú škálu prameňov, na podklade ktorých možno okrývať minulosť. Príspevky sú náčrtom rôznorodého prístupu k spracovaniu a interpretácii historických prameňov a ponúkajú cenný zdroj informácií pre odborníkov, ktorí sa venujú jednotlivým obdobiam ľudských dejín.