Tomáš Horváth Poradie kníh

Témou predkladanej monografie je literárna tvorba slovenského spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Zameriava sa predovšetkým na prózy, inšpirované spisovateľovým šesťročným vysťahovaleckým pobytom v Brazílii. Prostredníctvom analytickej interpretácie skúma žánrové parametre „brazílskych“ textov autora a triedi ich podľa žánrových kritérií. Spisovateľ varioval žánrové spracovanie brazílskej témy v rozpätí medzi žánrami cestopisu, cestopisného dobrodružného románu a exotického dobrodružného románu. V prípade románu Záhadné lietadlo dokonca zakomponoval do textu aj sci-fi motív a literárne postupy špionážneho románu. V Suchanského dobrodružných románoch sa objavuje aj projekcia fantaziem pochádzajúcich z lektúr dobrodružných románov o Indiánoch (J. F. Coopera a Karla Maya), ktoré však – ako o tom hovorí v cestopisoch – v reálnej krajine hľadal márne. Do slovenskej literatúry Suchanský importoval žánrový typ románu o stratených civilizáciách, ale napr. aj žáner westernu. Suchanského brazílska tvorba je tu interpretovaná v širšom kontexte písania o Brazílii v medzivojnovom období – medzi autormi cestovateľmi ako Alberto Vojtěch Frič, J. L. Erben, F. Čech-Vyšata, Petr Krejčí, Jan Havlasa, Tibor Sekelj, Arkady Fiedler, Mieczysław Lepecki, Vladimír Šustr, Jiří Baum a ďalšími. Záberom na vydavateľskú a prekladateľskú činnosť Petra Suchanského v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď vydával zošitovú edíciu dobrodružných románov Nové romány, ponúka monografia aj fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry 20. – 40. rokov 20. storočia. A v pozadí celej práce stojí literárnoteoretická otázka reprezentácie, ako prostredníctvom literárnych kódov „preniknúť“ do krajiny a k zážitku subjektu cestovateľa.

Autor je literárny vedec a dokonale ovláda teóriu písania v rôznych štýloch. Vo svojich poviedkach svoj pozorovací talent naplno rozvinul a ak milujete paródie, nielen to, čo je napísané ale hlavne ako, zamilujete si aj túto knihu. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn. Horváthovo písanie, to je koncert nápadov, žartíkov, skečíkov, ktorých je niekedy v jedinej poviedke toľko, koľko u iných v siedmich knihách, konštatujem trpko a znechutene sa mračím pred zrkadlom. Ak Horváth žije, tak žije literatúrou, v literatúre, je to ohurujúce, presvedčivé, ale aj perverzné, deviantné, podozrivé, máme dočinenia so sociopatom? (Balla) Tomáš Horváth prepája vo svojom písaní profesionálne literárnovedné školenie s vlastnou čitateľskou záľubou poklesnutých žánrov. Predstavuje typ „neosobného“ písania s akcentom na tézu, že autor ako inštitúcia je mŕtvy a suverenita patrí slovu. Jeho autorská stratégia je založená na intertextuálnej a intelektuálnej hre, v rámci ktorej sa v priestore literárneho diskurzu transformujú a inovujú žánrové a štýlové postupy tzv. nízkej literatúry (klasická detektívka, dobrodružný a kriminálny príbeh, gotický román a i.) a populárnej kultúry (akčný film, počítačové programy), a to v podobe parafrázy, napodobeniny, imitácie (pseudožánre). So zreteľným odstupom (paródia, irónia, perzifláž, mystifikácia) sa preberajú konštrukcie, obraznosť i slovná zásoba týchto žánrov, aby boli vzápätí konfrontované konštrukciami a výrazmi odlišnej sémantickej úrovne (literárna teória, filozofia). Významným tematickým plánom je sebareferencia, tematizácia písania a epických kategórií, opakujúcim sa motívom je vytváranie a generovanie textu, princíp kombinatoriky a cyklickosti. Horváthove prózy simulujú príbehy s tajomstvom, no ostávajú otvorené a významovo neurčité, prevláda v nich absurdita a iracionalita. Zodpovedajúcou pocitovou kulisou sú znepokojivé, napäté, vzrušené a paranoidné stavy postáv. (Dana Kršáková) Autor otvára priestor pre rozmanitého čitateľa: od naivného, ktorého upúta ustavičným hyperbolizovaním a karnevalizovaním javov a udalostí, až po fajnšmekra, ktorý ocení absenciu tradičného rozprávania a zgustne si na textovaní. (Braňo Hochel)20

ráca Medzi invariantom a idiolektom po historicko-metodologickom úvode o opakovateľnosti a udalosti v jazyku a literatúre prináša v rade štúdií interpretácie jednotlivých literárnych textov predovšetkým vo vzťahu k textovým invariantom – t. j. na ich žánrovom pozadí a vo vzťahu k literárnym smerom. Z tejto perspektívy sa ukázalo ako strategicky vhodné analyzovať aj žánre tzv. populárnej literatúry. Bude teda reč o textoch populárnej literatúry a o tom, ako ich žánrové kódy využíva a transformuje tzv. vysoká literatúra. V týchto dvoch sférach literatúry pôjde aj o menšiu či väčšiu mieru idiomatickosti. Do hľadáčika interpretácie sa tu dostávajú napríklad prózy Witolda Gombrowicza, Stanisława Lema, Karla Maya, A. C. Doyla, Richarda Marsha, Stefana Grabińského, Stanisława Przybyszewského, Antoniho Langeho, Władysława Reymonta, J. M. Hurbana, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova a ďalších.

Pomohol postaviť kliniku v Ugande a musel sa ukrývať pred odrazenými guľkami v Burundi. Tomáš Horváth spísal vtipné i vážne príhody zo svojho pôsobenia v Afrike a priniesol knihu, ktorá ponúka triezvy pohľad na humanitárnu pomoc i rozvojové projekty. Zamýšľa sa nad ich efektivitou a rozoberá príklady správnych a nesprávnych medzinárodných spoluprác. Autorove príhody, zamyslenia a texty s aktuálnymi dátami z afrického kontinentu doprevádzajú jeho fotografie z rôznych rokov a krajín východnej Afriky.

Vrah blúdi zasneženým nočným mestom a hľadá ďalšiu obeť. Inšpektor preniká spoza pracovného stola do vrahovej mysle. Sú to naozaj sériové vraždy, alebo sú vlákna súvislostí len inšpektorovým výplodom? Podarí sa mu odhaliť diabolskú stratégiu páchateľa? Vyľudnená štvrť, dieťa na bicykli. Ulicami sa zakráda niečo zlé. Stvrť sa približuje k bytu. Upotená dovolenka v krajine ľudí s neznámym jazykom. K hrdinovi doliehajú len útržky udalostí. V ktorom okamihu sa stáva ich súčasťou? Vytvorilo sa v triede sprisahanie? Kam zmizol spolužiak? Uniknúť zo školskej lavice do nakresleného sveta. Čo sa skrýva na dne komiksu? Aké zvláštne puto spája pacienta psychiatrickej liečebne s lekárom? Koho pacient tak túžobne vyčkáva? Súkromný detektív pátra po nezvestnej žene. Tiel začína pribúdať, objavujú sa znaky rituálu. Napíše vrah jej meno telami obeti? Je detektív pre vraždu nevyhnutný? Písmo z priepasti iných svetov.

Monografia Tajomstvo a vražda. Model a dejiny detektívneho žánru sa situuje v problémovom poli genológie (teória a dejiny literárnych žánrov). V I. časti ponúka teoretický model detektívneho žánru a v II. časti načrtáva dejiny detektívky od jej postupného konštituovania a diferenciačného vymedzenia sa oproti príbuzným žánrom (napr. kriminálna literatúra, fantastika a horor) cez jej vývinové variácie a transformácie od klasickej detektívky až k drsnej škole, ukazuje prieniky detektívny s inými žánrami (napr. so sci-fi), ako aj deštrukciu žánru prostredníctvom transformácie na iný príbuzný žáner (triler). Podáva analytické interpretácie diel významných predstaviteľov tohto žánru (Poe, Doyle, Christie, Ellery Queen, Gardner, Chandler a iní), no aj diel menej známych, ba až kurióznych... Vypracovaný model a dejiny detektívneho žánru (v jeho diferenciačných vzťahoch k iným žánrom) zároveň tvoria istý exemlárny príklad pre všeobecnú literárnovednú problematiku žánru a literárnovedného vývinu.

Názov najnovšej zbierky Horváthových krátkych próz Antikvariát sám nepriamo napovedá, s akými prípadnými očakávaniami k nej pristupovať. v antikvariáte vôbec ide o knihy „z druhej ruky“, „spod ruky“, niekým už predtým čítané, po niekom prebraté. V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!

Portrét významného spisovateľa strednej generácie slovenských prozaikov, ktorého prózy sú rafinovane konštruované ako mnohovýznamové, otvorené diela: protagonistovi, rozprávačovi i čitateľovi textu sa ponúka viacero interpretačných hypotéz toho, „čo sa vlastne stalo“.