Ingo Schulze Poradie kníh

Ingo Schulze získal významné literárne ocenenia, pričom tri jeho romány boli nominované na Nemeckú knižnú cenu, vrátane posledného diela. Slovenským čitateľom je známy prostredníctvom románu Nové životy (Slovart 2008, preklad Marián Hatala). V tomto diele sa opäť zrkadlia nemecké dejiny, konkrétne prechod NDR do NSR, avšak autor volí netradičné prostriedky. Kompozícia románu pripomína pikareskný román, kde hlavným hrdinom je tzv. pikaro, predstavujúci ideál ľudovej podnikavosti a chytrosti, ktorý prechádza radom napínavých príhod a snaží sa prežiť. Pikareskný román, pôvodne román ľudový a antihrdinský, vyrozpráva životnú cestu šibala v prvej osobe. Hlavný hrdina Peter, sirota z detského domova, sa snaží prežiť v drsnom prostredí, pričom jeho pohľad na socializmus a realitu vedie k humorným situáciám. V románe, ktorý sa odohráva od roku 1974 do konca tisícročia, sa Peter vyrovnáva s premenami spoločnosti, vrátane zjednotenia Nemecka a života v kapitalizme. Schulze, hoci zredukoval rozprávačské možnosti, otvára čitateľom nový pohľad na atmosféru nemeckých dejín a ponúka paralely k situácii na Slovensku.

Nové životy sú románom v listoch, ktoré Enrico Türmer píše v roku 1990 a posiela svojej sestre Viere, Johannovi, priateľovi z mladosti, a Nicolette, mladej fotografke zo Západu. Listy sestre sú plné nežností, presahujúcich súrodeneckú lásku. Johann dostáva skôr vecné správy z revolučného terénu, teda informácie o pondelňajších demonštráciách v Lipsku v rokoch 1989 1990, o založení Nového fóra v Altenburgu, zatiaľ čo Nicoletta je adresátkou pokojných, rytmicky plynúcich viet, ktoré dokumentujú Türmerovo detstvo, štúdium, vojenčinu a jeho najsúčasnejšiu súčasnosť. V knihe sa tak vedľa seba ocitajú záznamy a komentáre na tému osobné a spoločenské vo veľkom časovom oblúku - od raného detstva až po zrelú dospelosť, od života v reálnom socializme po exodus východných Nemcov smerujúcich cez Prahu do Budapešti, až po pád Berlínskeho múra a život v zmenených politických a spoločenských podmienkach