Miklós Szentkuthy Knihy

V polovici pätnásteho storočia vedie bohaté mesto Liége slabý cirkevný hodnostár, zatiaľ čo jeho bohatstvo priťahuje dobrodruhov. Burgundské knieža daruje mesto svojej milenke a na miesto starého biskupa dosadí svojho nedospelého synovca. Nový biskup a jeho ľudia devastujú Liége, a keď sa obyvatelia pokúsia protestovať, pápež uvalí na mesto kliatbu. Na čelo mesta sa postaví rytier Raes, ktorý sa snaží predať Liége okolitej šľachte. Chaos narastá, prichádzajú rytieri a lúpežníci, aby mesto vyplienili. Obyvatelia očakávajú pomoc od rôznych veľmožov, ale pravdu pozná len rozprávač – študent vylúčený z kňazského seminára, ktorého názory sú pre ostatných neprijateľné, pretože predbehli svoju dobu. Szentkuthy vytvoril svoj príbeh na základe skutočných udalostí, pričom ho fascinuje pätnáste storočie, keď ľudia žili bližšie k prírode a svojej prirodzenosti. Ich konanie bolo často divoké a spontánne. Dielo je zábavnou prózou, kde aj najtemnejšie udalosti sú podávané hravým a humorným spôsobom. V podstate ide o smutnosmiešnu alegóriu, ktorá zachytáva nadčasovú absurdnosť dejín, spleť intríg a túžob mocných, ako aj životné peripetie bezbranných.

The narrative features a diverse cast of characters, including a reflective mayor, a nihilistic pope, a hanged brigand, and a courtesan with a young admirer, all navigating the brink of disaster. The writing showcases a polyphonic style, intertwining their thoughts on themes such as life, death, ethics, and aesthetics. Szentkuthy's work delves into complex philosophical musings, often veering into self-parody, while exploring the chaotic interplay of social order and human experience amidst an impending catastrophe.

Miklós Szentkuthy's debut novel, published in 1934, challenges traditional realism and provoked strong reactions from Hungarian critics, who found it shocking and labeled Szentkuthy as an outsider to Hungarian culture. The work's unconventional style and themes led to its classification as a "monstrous" piece of literature, highlighting the tension between cosmopolitan influences and national identity in Hungarian art.

Er ist der Solitär der ungarischen Literatur. 60 Jahre arbeitete Miklós Szentkuthy an seinem enormen, uferlosen Werk - auf Deutsch lagen bisher nur wenige Seiten vor. Zu entdecken ist ein literarischer Kosmopolit, ein ungarischer Borges, ein zu jeder Zeit Unzeitgemäßer. »Hier ist ein wirklich amusabler, ein sehr wacher, sensitiver, empfänglicher Geist, der im höchsten Sinne Spaß versteht.« - Thomas Mann, 1949. Moderner Mystiker und virtuoser Gedankenjongleur: Mit Apropos Casanova führt Miklós Szentkuthy (1908 -1988) gewitzt ein in seine Gedankenwelt. In der Lektüre der Memoiren Casanovas treibt er sein höchst subjektives Spiel mit der Sprache und der Geschichte. Ob als barocker Liebesabenteurer oder als Pseudo-Abaelard, zerrissen zwischen Scholastik und Héloise - bei seinem Ritt durch die Epochen spricht Szentkuthy mit vielen Stimmen

Ulysses (1922), ktorý je voľne spojený s ďalším Joyceovým románom Portrét mladého umelca(1916), má črty románu, kroniky, drámy, eposu a Joyce v ňom použil rozličné umelecké metódy, symbolizmus, impresionizmus, modernizmus, časové presuny, vnútorný monológ, prúd vedomia, ktoré sa prejavili v kongeniálnom jazyku autora. Joyceov literárny jazyk je originálny, vyznačuje sa množstvom novotvarov a básnických obrazov, našiel mnoho nie veľmi vydarených plagiátorov, dokonca aj v slovenskej literatúre. Ulysses je veľmi náročne dielo pre čitateľov, doplnené precízne prepracovanými poznámkami z oblasti histórie, umenia a pod., ozrejmujúcimi autorove zámery (v slovenskom preklade z r. 1993 sa nenachádzajú). Joyceova tvorba znamenala - aj napriek tomu, že dlho trvalo, kým sa mu podarilo Ulyssesa vydať pre odpor cenzúry - z viacerých hľadísk začiatok novej literatúry.