Zuzana Kuglerová Poradie kníh

Príbeh mladučkej veštkyne, ktorá má nečakanú úlohu zachrániť vieru v starých bohov a popri tom aj svojho brata zajatca rímskeho cisára.

Bratislavské povesti z palácov aj predmestí Poznáte povesti z dávnych bratislavských švrtí Vydrica a Zuckermandel? Viete, že chudobných rybárov, čo tu žili, dlho chránila vodná víla Striebruška? Zaľúbila sa do jedného z nich, no aj keď bola jej láska opätovaná, medzi ľuďmi dlho nepobudla... Jej otec, kráľ jeseterov, strašný vládca Dunaja, niekoľkokrát zaplavil Bratislavu veľkými povodňami. A iba potom, keď sa Striebruškin syn Jakub stal richtárom, prestal mesto ohrozovať rozbúrenými vodami. Každému čitateľovi príde na rozum otázka: odkiaľ to autorka všetko vie? Nuž, niečo prezradili dlažby v bratislavských uliciach, niečo samotný Dunaj, niečo balvan pod bratislavským hradom, niečo Rolandova socha na hlavnom námestí. Veď v Bratislave sa dá o peknú povesť potknúť na každom rohu.

Čert? Bŕŕŕ! Kde je? Predsa tam, kde čerti bývajú. V pekle. No tento čert je akýsi čudný. Stále by chcel len upratovať a vyberať vši z vlasov čertíc. V čertovskej škole správne odpovedá na všetky otázky. Neklame, nepodvádza, nerobí nikomu zle. Nečudo, že sa šéf pekla, Lucifer Zlomyseľ, na neho nahneval a dal mu prísny trest. Obliekol ho do dievčenskej sukne, na ruky mu pričaroval fúrik, medzi rohy dve antény a tak ho vyhnal do sveta. Zle by bolo s úbohým čertom, keby nemal priateľov. Išli mu pomôcť, aj keď nepoznali jeho tajomstvo. To poznal len Lucifer Zlomyseľ, zlá čarodejnica a jej škaredá dcéra Hofa. Od svojich obľúbených žánrov, historického románu a povestí si spisovateľka Zuzana Kuglerová odskočila do ríše rozprávok. V úsmevnom príbehu prináša neobvyklé spracovanie tradičnej témy o čertoch a princeznách. A ako to už v rozprávkach býva, všetko sa končí veľkou svadbou. No kto si koho berie? Žeby Lucifer Zlomyseľ škaredú Hofu? Alebo nebodaj jej mamu, zlú čarodejnicu?

Vinohradnícke remeslo je odnepamäti súčasťou ľudskej kultúry. Vyšľachtiť vínnu révu, dopestovať šťavnaté bobule hrozna a urobiť z nich dobré víno je umenie, ktoré ľudia stáročiami rozvíjajú do čoraz dokonalejších podôb. A Slovensko do dejín vinohradníctva neodmysliteľne patrí, veď vinohradnícke tradície na svahoch Malých Karpát siahajú až do čias starých Keltov a Rimanov! Za tie stáročia, ba tisícročia sa udialo všeličo zaujímavé a vinohradnícke dvory sú opradené čarovnou pavučinou príbehov, záhad, tajomstiev… V knižke, ktorú vám teraz prinášame v druhom, upravenom a doplnenom vydaní, nazriete do jedného z najtradičnejších vinohradníckych regiónov Slovenska – starobylého Račišdorfu, dnešnej Rače. Dozviete sa, prečo za pradávnych čias zhorela chýrna krčma na brehu Račieho potoka, prečo pastier Viatek zbojníka preklial, ako račišdorfský šenkár prekabátil zubatú, o čarodejnej krampli, usilovnom Vinckovi a veľa ďalších tajomstiev, ktoré ľudská pamäť zachovala. Pridávame čriepky starých vinohradníckych piesní, modlitieb, múdrostí a zaujímavostí o tajomstvách vinohradníckeho remesla. Vinohradnícke povesti pre vás napísali: Zuzana Kuglerová – úspešná spisovateľka historickej prózy (romány Čarodejnica z Petrovíc, Dcéra Riečnej panny, Zlatá reťaz boha Sobeka, Rytier a zbrojnoš, Hawránok, Riman a kvádska princezná, Rimanka a kvádsky kráľ), nositeľka významných svetových ocenení (Ambasador al poesiei, Iasi 2017, Slavic brosche, Londýn 2018, Zlaté pero, Varna 2019 a i.), zberateľka povestí, zakladateľka literárnej platformy Pars Artem; Dobroslava Luknárová – zanietená propagátorka račianskych tradícií a vinohradníckej kultúry, organizátorka kultúrneho diania. Desaťročia pôsobila v Rači ako učiteľka. Svoju tvorbu prezentuje v rámci Račianskeho muzeálneho spolku, v regionálnom časopise i na doméne racan.sk. Je šéfredaktorkou časopisu 3. vek Jednoty dôchodcov na Slovensku a autorkou kníh: …ako let motýľa… a Nezábudky.

Úspešná spisovateľka Zuzana Kuglerová, ktorá sa svojim vstupom do historických tém Slovenska natrvalo zapísala do dejín slovenskej literatúry, prichádza s povesťami z ďalekého obdobia našich predkov – Keltov. Ako je u nej zvykom, mieša mystično s realitou. Každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o svet Keltov, v tejto knihe nájde množstvo cenných a doteraz neuverejnených informácii. Zuzana Kuglerová zostáva aj v nej verná svojmu neskrotnému, zvedavému duchu a objavuje to, čo bolo očiam iných skryté. Čitatelia tak majú možnosť spoznať širokú plejádu keltských bohov, ich lásky a boje, ale aj legendárnych hrdinov, ktorí sa svojimi skutkami prepracovali až do ríše nesmrteľných. Tak, ako v predchádzajúcom diele – Veľká kniha staroslovanských povestí – aj v keltských povestiach načiera spisovateľka do oblastí, ktoré by ste v povesťovej knihe nečakali. V každom prípade sú však jej obohatením. Prináša nielen príbehy, ale aj recepty keltskej kuchyne a liečiteľstva či register keltských bájnych bytostí. Precízna práca s podkladovým materiálom dodáva knihe nielen hodnovernosť, ale aj príťažlivosť, ktorá čitateľa presvedčí, že Zuzane Kuglerovej právom patrí titul kráľovnej slovenských povestí. Veď sa už ich zbieraniu venuje viac ako 25 rokov. Výtvarníčka Alexandra Geschwandtnerova vstúpila do publikácie krásnymi ilustráciami, ktoré zvýrazňujú bohatý fantazijný svet Keltov. Spolupráca týchto dvoch autoriek sa osvedčila už v minulosti, keď za knihu Rozprávky pre moje kvety dostali cenu Zlatá pečať od Slovenského polygrafického zväzu. Ondrej Kalamár

História Slovenska skrýva množstvo fascinujúcich ľúbostných príbehov, z ktorých jeden sa odohráva v druhej polovici štvrtého storočia. Zuzana Kuglerová, známa autorka historických románov, prináša veľkú epopeju z obdobia rímsko-kvádskych vojen. Hoci príbeh obsahuje prvky fantasy, vychádza zo skutočných udalostí zaznamenaných rímskym historikom Ammianom Marcellinom. Ten spomína na lúpežný barbarský oddiel, ktorý chcel uniesť dcéru Konštantína Veľkého, a na vraždu kvádskych veľmožov počas hostiny v rímskej pevnosti Brigetium, ktorá šokovala Kvádov viazaných k Rímu. Kuglerová majstrovsky spája tieto momenty s bohatým svetom vlastnej fantázie. Hlavnou hrdinkou je Quatalda, mladá kvádska veštica, ktorá sa vydáva na nebezpečnú cestu za svojím bratom Arahariom, uneseným Rimanmi. Jej veštecké schopnosti sú podmienené panenskou čistotou, a tak musí odolávať pokušeniu mužov. Quatalda nájde Araharia, ktorý je zasnúbený s cisárovou dcérou Helenou, a prežíva zložitosti lásky k Juliánovi, priateľovi svojho brata. Musí sa rozhodnúť, či podľahne vábeniu lásky, či stratí svoje schopnosti a ako ovplyvní osudy Araharia a Heleny. Príbeh sa odvíja od napätia a nepredvídateľnosti, pričom otázky ostávajú otvorené.

Autorka v treťom zväzku povestí, ktorý nazvala Veľká kniha staroslovanských povestí, prináša povesti, mýty a legendy späté so staroslovanskými počiatkami našich dejín. Delí ich na éru starších bohov, éru mladších bohov, éru božaníc i éru znacharov a volchvov. Kniha obsahuje aj krátke staroslovanské mýty a legendy, zoznam staroslovanských bohov a duchovných bytostí i staroslovanské delenie času.

Sága rodu Unglerovcov, tak trochu skutočnosť, trochu fikcia.