Eduard Nižňanský Poradie kníh

Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 1945 sprístupňuje čitateľovi dokumenty rozličných nemeckých inštitúcii, ktoré sledovali, písali, snažili sa ovplyvňovať slovenskú politiku antisemitizmu. Sú dôležitým príspevkom k pochopeniu holokaustu na Slovensku. Okrem úvodnej štúdie, obsahuje monografia prepisy vyše 400 pôvodných dokumentov a ich preklad do slovenčiny.

Vydanie knihy a zdokumentovanie histórie židovskej komunity vo Zvolene nebolo doteraz spracované. Podnet k tomu dalo aj 150. výročie založenia prvej liberálnej Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici. Komplexne spracované získané materiály dávajú celej dilógii vzácnu hodnotu aj ako základný dokumentačný a študijný materiál. Okrem opisu príchodu a osídľovania našich miest židovskými prisťahovalcami od stredoveku, židovskej emancipácie v osvieteneckých reformách, sú v knihách prvýkrát zverejnené dokumenty aj z nedávnej minulosti, ako napríklad zoznamy zlikvidovaných, či arizovaných židovských podnikov.

Kniha porovnávaním narácii a vizualizácii sa snaží ukázať na problém „nepriateľa“ vo vyhrotenej situácii II. svetovej vojny. Problém hľadania vlastnej identity, či už v jej národnej, konfesionálnej, sociálnej a prípadne aj v inej roviny, môžeme chápať ako celkom legitímny proces. Je však problematické, ak sa v určitom momente tento proces postupne zmení v štátom určenú direktívnu schému „My – Oni“. Tento prípad sa týka aj situácie počas II. svetovej vojny. Predstavitelia štátostrany: Hlinkovej slovenskej ľudovej stany (HSĽS) na Slovensku vtedy vykonštruovali jasný obraz „nepriateľa“ v jeho najrozličnejších podobách - „Žida, židoboľševika, komunistu, anglo-amerického plutokrata, etc.“ Isteže na druhej strane museli sformovať obraz priateľa - nacistického Nemecka. Samotná kniha má 8 kapitol, v ktorých sa zaoberajú problematickou vnútorného i zahraničnopolitického „nepriateľa“ Slovenska. Vojnová Slovenská republika stojaca po boku nacistického Nemecka nakoniec takto chápala celú antihitlerovskú koalíciu (USA, Veľká Britániu i ZSSR), je potom logické aj československú emigráciu v Londýne i Moskve. V knihe je použitých množstvo dobových plagátov, karikatúr, textov i obrázkov z plagátových „Ľudových novín“ vydávaných Úradom propagandy.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov a ž po hranice Slovenska.

Zámerom autorov kolektívnej monografie Antisemitizmus a propaganda bolo ukázať najmä rozličné roviny antisemitizmu a ich využiteľnosť v propagande v 20. storočí, najmä v čase II. svetovej vojny, resp. v čase postupnej atrofie demokracie a jej zmeny na diktatúru. Klasický model „my – oni“ v tomto prípade zmenil svoju podobu na „my“ proti „oni“ (čo predstavoval „Žid-nepriateľ“). Vládnuce politické elity sa snažili prezentovať takýmto spôsobom Židov, aby mohli zdôvodniť ich postupné vyraďovanie z politického, hospodárskeho a kultúrneho života spoločnosti, teda ich postupnú marginalizáciu. Autori na historickom materiáli, resp. na politických a publicistických textoch zo Slovenska, Poľska, II. ČSR ukázali, akým spôsobom bol postupne obraz „Žida-nepriateľa“ využívaný alebo zneužívaný.