Eduard Nižňanský Knihy

Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada o židovskej otázke (1939-1945). Dokumenty

Publikácia je pokusom o podrobné zmapovanie histórie židovského pracovného tábora v Seredi.

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, doplňujú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. toročia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe. Dr. Ivan Kamenec.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov a ž po hranice Slovenska.

V 20. storočí sa dejiny Slovákov a Čechov spojili takmer na trištvrte storočia v jednom štáte. Táto knižka predstavuje päťdesiatštyri politických osobností I. ČSR. Krátky úvod napomôže čitateľovi zorientovať sa v dejinách I. ČSR s väčším akcentom na Slovensko.

Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

Vydanie knihy a zdokumentovanie histórie židovskej komunity vo Zvolene nebolo doteraz spracované. Podnet k tomu dalo aj 150. výročie založenia prvej liberálnej Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici. Komplexne spracované získané materiály dávajú celej dilógii vzácnu hodnotu aj ako základný dokumentačný a študijný materiál. Okrem opisu príchodu a osídľovania našich miest židovskými prisťahovalcami od stredoveku, židovskej emancipácie v osvieteneckých reformách, sú v knihách prvýkrát zverejnené dokumenty aj z nedávnej minulosti, ako napríklad zoznamy zlikvidovaných, či arizovaných židovských podnikov.