Alexej Remizov, významný ruský spisovateľ a predstaviteľ ruskej moderny, sa pokúsil spojiť štýl dvoch protikladných autorov, Leskova a Dostojevského. Na Dostojevského nadviazal smerovaním k „temným hlbinám duše“ a chmúrnou atmosférou svojich príbehov; z Leskova čerpal skazovú formu rozprávania, čiže naratívne rozprávanie v prvej osobe, a ďalej záľúbu v starých jazykových vrstvách. Krížové sestry predstavujú autorovo hlavné dielo (1910). Ústredným námetom je problém „malého človeka“ zomletého nepriateľským svetom (zjavná je tu nadväznosť na Gogola). Remizov po októbrovej revolúcii emigroval do Paríža a ako emigrant bol za totalitného boľševického režimu zamlčovaný v Rusku i u nás.
