Erich Fromm Knihy

Technické utópie – napríklad lietanie – uskutočnila nová veda o prírode. Humánnu utópiu mesiášskej doby – zjednoteného nového ľudstva žijúceho v solidarite a v mieri, oslobodeného od ekonomického určenia a od vojny a triedneho boja – možno dosiahnuť za predpokladu, že na realizáciu humánnej utópie vydáme rovnakú energiu, inteligenciu a zanietenie, aké sme vydali na realizáciu našich technických utópií. Nikto nevie postaviť ponorky čítaním Julesa Verna, nikto nevie vybudovať humanistickú spoločnosť čítaním prorokov. Či sa takáto zmena od nadvlády prírodnej vedy k novej spoločenskej vede odohrá, nemôže povedať nikto. Ak áno, mohli by sme mať ešte vždy šancu na prežitie, ale či sa tak stane, bude závisieť od jedného faktora: od množstva brilantných, vzdelaných, disciplinovaných a starostlivých mužov a žien, ktorých priťahuje nová výzva k ľudskej mysli a fakt, že tentoraz nie je cieľom kontrola nad prírodou, ale kontrola nad technikou a nad iracionálnymi spoločenskými silami a inštitúciami, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti, ak nie celého ľudstva. Som presvedčený, že naša budúcnosť závisí od toho, či sa, vzhľadom na uvedomenie si súčasnej krízy, najlepšie mysle zmobilizujú a obetujú sa pre novú humanistickú vedu o človeku.

Človek sa líši od zvieraťa tým, že je vrah. Je jediným primátom, ktorý zabíja a mučí členov svojho druhu bez akéhokoľvek dôvodu, či už biologického, alebo ekonomického, a ktorý z toho cíti uspokojenie. Práve jeho biologicky neprispôsobivá a nefylogeneticky naprogramovaná malígna agresivita predstavuje skutočný problém a nebezpečenstvo pre existenciu človeka ako druhu. Hlavným cieľom tejto knihy je analyzovať povahu a podmienky tejto deštruktívnej agresivity. Pri človeku musíme rozlišovať dva celkom odlišné druhy agresivity. Prvý, ktorý má spoločný so všetkýmix zvieratami, je fylogeneticky naprogramovaný podnet na útok (alebo útek), keď sú ohrozené jeho životné záujmy. Táto obranná, alebo benígna agresivita slúži na prežitie jednotlivca a druhu, je biologicky prispôsobivá a ustáva, keď prestáva existovať hrozba. Druhý typ, malígna agresivita, t. j. krutosť a deštruktívnosť, je špecifická pre ľudský druh a väčšine cicavcov prakticky chýba. Nie je fylogeneticky naprogramovaná, ani biologicky prispôsobivá, nemá nijaký účel a jej uspokojovanie je žiadostivé.

Kniha Umenie počúvať nie je v pravom slova zmysle knihou, ktorú napísal Erich Fromm, hoci je autorom všetkých textov. Za vznik tohto diela vďačíme bývalému asistentovi Ericha Fromma a správcovi jeho literárnej pozostalosti Dr. Rainerovi Funkovi, ktorý zo záznamov prednášok a seminárov, článkov a poznámok zostavil knihu o osobitej psychoanalytickej terapii, ktorej sa Fromm viac ako päťdesiat rokov venoval, a hoci ju plánoval opísať a publikovať vo väčšom rozsahu, za svojho života sa mu to nepodarilo zrealizovať. „Posmrtne publikované texty v tejto knihe nie sú učebnicou psychoanalytickej terapie a nie sú ani náhradou Frommovej neexistujúcej interpretácie psychoanalytickej techniky, nič také nie je možné vytvoriť. Avšak texty v tejto publikácii poskytujú informácie o Frommovi ako terapeutovi a o spôsobe, akým sa zaoberal psychologickým utrpením ľudí našej doby. Pre jeho terapeutické metódy nie sú charakteristické rozvláčne teórie a abstrakcie ani diferenciálne diagnostické „znásilnenie“ pacienta, ale skôr jeho schopnosť individuálneho a nezávislého vnímania základných problémov človeka. Frommov humanistický pohľad preniká do jeho myšlienok týkajúcich sa pacientov a zaobchádzania s nimi. Pacienta nevidí ako protiklad, pacient nie je fundamentálne odlišný človek. Medzi analytikom a analyzovaným je zjavná hlboká solidarita.“ (Dr. Rainer Funk, 1994)

„Láska nemá cieľ, aj keď veľa ľudí môže povedať: Samozrejme, že má! Je to láska, hovoria, čo nám umožňuje uspokojiť naše sexuálne potreby, uzatvárať manželstvá, mať deti a žiť normálny život strednej triedy. To je cieľ lásky. A preto je láska v dnešnej dobe taká zriedkavá, láska bez cieľov, láska, v ktorej je jedinou podstatnou vecou samotné milovanie. V tomto druhu lásky hrá kľúčovú úlohu bytie nie spotrebovávanie. Je to ľudské sebavyjadrenie, úplne využitie našich ľudských schopností.“ „Len ťažko nájdeme inú činnosť alebo druh podnikania, ktoré by sme začínali s tak ohromnou nádejou a očakávaním a zároveň by zlyhávalo tak často ako láska. Ak by sa to dialo s akoukoľvek inou činnosťou, ľudia by prahli po poznaní dôvodov zlyhania a po tom, ako prísť na možnosti ako ju zlepšiť, alebo by sa tej činnosti jednoducho prestali venovať. Lenže lásky sa vzdať nedokážeme, a tak nám zostáva iba jedno riešenie ako predísť zlyhaniu – rozobrať dôvody zlyhania a prikročiť k skúmaniu významu lásky.“

Psychoanalyse ist ein Prozeß, in dem die menschliche Seele verstanden werden kann. Für Erich Fromm ist dies eine Kunst: die Kunst des angstfreien, emphatischen und liebevollen Zuhörens. Sein therapeutischer Ansatz lautet: „Es gibt nichts Menschliches, das mir fremd wäre. Alles gibt es in mir. Ich bin ein kleines Kind, ich bin ein Erwachsener, ich bin ein Mörder udn ich bin ein Heiliger. Nur in dem Maße, wie ich jene Erfahrungen, von denen mir der Patient berichtet, in mir wiederfinden kann, kann ich verstehen, wovon der Patient spricht. Der Patient wird nicht das Gefühl haben, daß ich über ihn rede oder zu ihm herabspreche. Vielmehr wird er spüren, daß ich von etwas spreche, das wir beide teilen.“

Na základě čeho je člověk duševně zdravý? Tak se ptá Erich Fromm ve svých přednáškách z let 1953–1974. To, co je ve společnosti přijato jako normální, může být podle autora ve skutečnosti patologické. V důsledku toho jedinec, který se vyznačuje společensky přijatou patologií, je vnímán jako adaptovaný člen společnosti, a naopak někdo vlastně duševně zdravý může trpět vyloučením do té míry, že se u něj projeví duševní nemoc. A tak je v nemocné společnosti, jež je dnes primárně řízena ekonomickými požadavky, podle Fromma tím zdravým a přizpůsobeným autoritářský, marketingový či nekrofilní charakter. K těmto úvahám přispěl Frommův pobyt v Mexiku, který mu dovolil nutný odstup od průmyslové společnosti soudobých Spojených států amerických. V Mexiku se totiž setkal s lidmi, kteří si dovolují být „líní“ a dávají přednost volnému času před vyděláváním peněz. Fromm zároveň ukazuje, že líný i aktivní je člověk ze svých vnitřních příčin, a tedy nemusí být k aktivitě nucen.

Originally published: New York: Farrar & Reinhart, 1941.

Erich Fromm fought long and hard for the rights and freedoms of the individual. He also recognized that fundamental to this pursuit is the promotion of self-knowledge. In encouraging people to analyze their own behavior, Fromm identified the crucial link between psychology and ethics that underpins all our actions. Moreover, he saw in this a way out of the meaningless impasse which he regarded as the plight of the modern human race. The task that Fromm sets himself, therefore, in Man for Himself is no less than to identify "what man is, how he ought to live, and how the tremendous energies within man can be released and used productively." The resulting book is ample witness to Fromm's success. It makes for exciting, illuminating, even life-changing reading.

Qué significa ser obediente a la naturaleza humana y al objetivo de la sociedad, y desobediente a todo tipo de ideales e ideologías políticas: he aquí el problema central de este conjunto de ensayos, reunidos por el autor poco tiempo antes de su muerte, en 1980, un manifiesto personal que sintetiza las ideas fundamentales de una de los más importantes psicólogos y sociólogos del siglo XX. Fromm expone aquí su concepción de los requerimientos básicos para una vida humana plenamente realizada (necesidades de relación, de enraizamiento, de trascendencia y de identidad), y critica las estructuras sociales que obstaculizan su cumplimiento. Describe cómo las naciones técnicamente avanzadas han logrado un nuevo tipo de individuo -el homo consumens, un hombre consagrado a la posesión y al consumo, pero solitario, aburrido y ansioso: un hombre-organización peligrosamente obediente- y afirma que tanto el capitalismo como el comunismo totalitario se mueven hacia una burocracia industrial negadora de la vida, el primero por ignorar, y el otro por traicionar, los ideales de un socialismo auténticamente humanista en el cual los individuos prevalezcan sobre las cosas, la vida sobre la propiedad y el trabajo sobre el capital.

This critique of contemporary capitalism established Fromm as one of the most controversial political thinkers of his generation, and was originally published to wide acclaim and even wider disapproval. schovat popis

In this classic work a noted psychoanalyst assesses the persistent tension between traditional religion and the underlying philosophy of psychoanalysis, which many believe regards the satisfaction of instinctive and material wishes as the sole aim of life.

s/t: A Radical Interpretation of the Old Testament & Its Tradition

This book is a counterpart to the classic The Art of Loving. Whereas the main topic there was man's capacity to love, the main topic here is his capacity to destroy, his narcissism, and his incestuous fixations. Whereas the topic of non-love fills most of these pages, the problem of love is taken up in a new and broader sense, namely, the love of life. The love of life, independence, and the overcoming of narcissism form "a syndrome of growth" against "a syndrome of decay" formed by love of death and malignant narcissism.

Lidské srdce: jeho nadání k dobru a zlu Slova autora: „V této knize se zabývám tím, co je zlo ve své podstatě, a pojednávám o povaze zla a volbě mezi dobrem a zlem. Tato kniha je v jistém smyslu protějškem k „Umění milovat“. Jestliže tam byla hlavním tématem schopnost člověka k lásce, je zde hlavním tématem jeho schopnost ničit.“

ForewordIntroductionThe Upanishads --Gautama --Shin Ichi Hisamatsu --The Bible --Heraclitus --Empedocles --Sophocles --Socrates and Plato --Aristotle --Lucretius --Epictetus --Plotinus --Sextus Empiricus --Saint Gregory of Nyssa --Saint Augustine --Saint Thomas Aquinas --Meister Eckhart --Nicolaus Cusanus --Marsillo Ficino --Pietro Popponazzi --Giovanni Pico della Mirandola --Erasmus of Rotterdam --Martin Luther --Thomas More --Juan Luis Vives --Paracelsus --Saint Teresa of Avila --Saint John of the Cross --Michel de Montaine --Rene Descartes --Baruch Spinoza --Blaise Pascal --Gottfried Wilhelm Leibniz --Francis Bacon --Thomas Hobbes --John Locke --David Hume --Giambattista Vico --Jean-Jacques Rousseau --Immanuel Kant --Georg Wilhelm Friedrich Hegel --Johann Gottfrid Herder --Jeremy Bentham --Arthur Schopenhauer --Auguste Comte --Ralph Waldo Emerson --Ludwig Feuerbach --Karl Marx --Soren Kierkegaard --Friedrch Nietzsche --William James --John Dewey --Sigmund Freud --Carl Gustav Jung --Henri Bergson --Edmund Husserl --Alfred North Whitehead --Miguel de Unamuno --Antonio Machado --Max Scheler --Nicolas Berdyaev --Pierre Teilhard de Chardin --Jose Ortega y Gasset --Martin Heidegger --Francisco Romero --Lewis Mumford --Erich Fromm --Jean Paul Sartre --Simone Weil --Edith Stein --Adam Schaff --David RiesmanBibliography

It was Erich Fromm's conviction that psychoanalysis needs to retain Freud's essential insight into the unconscious while replacing his mechanistic-materialistic philosophy with a humanistic one. In this book, never before published in English, Fromm presents such a revision of psychoanalysis, one that is both humanistic and dialectical. The Revision of Psychoanalysis is Fromm's long-expected account of his own personal way of understanding and practicing psychoanalysis. Of special interest to today's readers are his continuing efforts to understand the meaning of sexuality, his critique of Herbert Marcuse's vision of psychoanalysis, and the implications of a Freudian analytical social psychology for the reform of social arrangements. The book is essential reading for psychologists and for social and political theorists in many disciplines. For psychoanalysts, it provides Fromm's most provocative and unique recommendations for the revision of psychoanalysis.

Modern man's pathology of normalcy -- The concept of mental health -- The humanistic science of man -- Is man lazy by nature?

First published in 1962, this is Erich Fromm's personal reflection on the overarching influence of Freud and Marx on his own life work.

"By the acclaimed psychologist ... Erich Fromm's On Disobedience persuasively examines how saying 'no' to power is essential to individual meaning and the preservation of a free society."--Back cover

Renowned psychoanalyst Erich Fromm investigates the universal language of symbols, expressed through dream and myths, and how it illuminates our humanity In this study, Erich Fromm opens up the world of symbolic language, “the one foreign language that each of us must learn.” Understanding symbols, he posits, helps us reach the hidden layers of our individual personalities, as well as connect with our common human experiences. By grasping the symbolic language of dreams, Fromm explains, we can then also understand the deeper wisdom of myths, art, and literature. This also gives us access to what we, and our society, usually repress. Fromm shares the history of dream interpretations, and demonstrates his analysis of many types of dreams.

Fromm's penetrating critique of Freud's contributions to modern thought enumerates his greatest discoveries while analyzing the ways in which these discoveries were narrowed and distorted by Freud's philosophical and personal premises

Collects the renowned psychoanalyst's lectures and writings on problematic relations between men and women

Examines the sociological factors influencing the evolution of psychoanalysis and discusses the relation between the theories of Freud and Marx

Written by a Westerner whose life experience was as a Buddhist monastic, this collection of essays conveys a friendly spirit, in the manner of a wise and practical teacher. (Note: This title was previously published under ISBN 9781928706038. Due to technical issues a new ISBN had to be assigned. Rest assured that both versions of this title are exactly the same.)

Focusing on the author's warm empathy and humanistic perspective, this book offers insights into the author’s interactions with patients rather than delving into psychoanalytic techniques. It presents a compassionate approach to understanding human experiences, making it a valuable read for those interested in psychological perspectives that prioritize emotional connection and understanding.

First published in 1968, the year of international-student confrontation and revolution, this classic challenges readers to choose which of two roads humankind ought to the one, leading to a completely mechanized society with the individual a helpless cog in a machine bent on mass destruction; or the second, being the path of humanism and hope.

The author records his unique opinions on child rearing and education, as practiced in the experimental school called Summerhill he has run in England for forty years.

Einsichten und Gedanken aus Erich Fromms Werk - aus seiner Tätigkeit als Psychoanalytiker, aus seiner Erfahrung als Mensch.

Erich Fromm (1900-80) - amerykański psycholog i filozof pochodzenia niemieckiego, uznawany za jednego z najwybitniejszych humanistów XX wieku, twórca psychoanalizy humanistycznej. Autor kilkudziesięciu książek, w tym tak ważnych jak Ucieczka od wolności, Zapomniany język, Patologia normalności, Zdrowe społeczeństwo, Rewolucja nadziei, Psychoanaliza a religia, Rewizja psychoanalizy, Mieć i być, O sztuce istnienia, O sztuce słuchania, Niech się stanie człowiek, Pasje Zygmunta Freuda, O sztuce miłości, O miłości do życia, Zerwać okowy iluzji Moje spotkania z myślą K. Marksa i Z. Fruda, Miłość, płeć, matriarchat, także autor wieluset artukułów naukowych, często udzielający obszernych wywiadów prasowych, guru pokolenia buntu 1968 roku. Ta wyliczanka jest niezbędna, gdyż książka Życie między Mieć i Być to zebrane przez Rainera Funka (najbliższego asystenta Fromma) kompendium myśli tego wybitnego humanisty, poskładne w formie fragmentów najważniejszych książek i istotnych wywiadów bądź artykułów Fromma. Ukazujące nie tylko jego najważniejsze myśli, jego przesłanie, ale także ukazujące czasem jego osobiste życiowe wybory.

Эрих Фромм - выдающий мыслитель ХХ века, один из основателей неофрейдизма. Работы Фромма пользуются широчайшей популярностью во всем мире - еще при жизни основные его труды, посвященные этическим и социально-психологическим вопросам природы человека, выдержали десятки переизданий миллионными тиражами. Одна из основополагающих работ Эриха Фромма - "Бегство от свободы" - посвящена психологическим аспектам власти, зависимости и обретения личностей независимости. "Может ли свобода стать бременем, непосильным для человека, чем-то таким, от чего он старается избавиться? Почему для одних свобода - заветная цель, а для других - угроза?". "Не существует ли - кроме врожденного стремления к свободе - и инстинктивной тяги к подчинению?.. Не является ли подчинение источником некоего скрытого удовлетворения; а если так, то в чем состоит его сущность?"

Erich Fromm betrachtet das Alte Testament als ein revolutionäres Werk, das eine zeitlose Vision für die Menschheit bietet. Seine humanistische Interpretation zeigt, wie die Bibel als Beispiel für die Entwicklung menschlicher Kräfte und die Förderung einer friedlichen Welt verstanden werden kann.

Erich Fromm, der die Hoffnung auf eine Humanisierung der menschlichen Gesellschaft nie aufgegeben hat, versucht in diesem Buch den Leser zum Hoffen aufzurufen, zu einer aktiven Teilnahme an der Gestaltung seiner Umwelt. Er sieht die Menschen an einem Scheideweg: Die eine Richtung führt in eine völlig mechanisierte Gesellschft, in der der Mensch nur noch Bestandteil einer ungeheuren Maschinerie ist; der zweiteWeg ist die Renaissance des Humanismus, in der die Technik im Dienst der Menschheit steht.

Wissen, was die eigene Person ausmacht. Bewusst aus eigenen Quellen leben. An die seelischen Ressourcen kommen, keine Fassadenexistenz führen, sondern intensiv fühlen: „Freude - das Ergebnis intensiven Lebens“ (E. Fromm).

Эрих Фромм - крупнейший мыслитель XX века, один из великой когорты "философов от психологии" и духовный лидер Франкфуртской социологической школы. Труды Эриха Фромма актуальны, ибо основной темой его исследований было раскрытие человеческой сущности

"Refah Toplumu" diye de adlandırabileceğimiz 20. yüzyılın teknolojik açıdan gelişmiş toplum düzeni, yüzyılın başındaki beklentilerin aksine, insanları mutlu edemedi. O zamanlar daha çok şeye "sahip olmak"ın, insanların ihtiyacı olan her türlü manevi doyumu onlara sağlayacağı düşünülüyordu. Ama görüldü ki, "olmak" ve "mutluluk" ayrı bir kalitedir ve bir yerden sonra "sahip olmak" ve "çok tüketim" ile de ters bir orantı içine girmektedir. Bu nedenle 21. yüzyıl öncesinde insanı gerçek özellikleri ile tanımak ve onun kendi güçlerini geliştirmesine imkan veren bir toplum yapısı kurmak gerekmektedir.

Este libro recoge ideas que fueron expuestas en algunos de los libros anteriores de Erich Fromm e intenta darles mas amplio desarrollo. El autor trata de demostrar que los mayores descubrimientos de Freud, el complejo de Edipo, el narcisismo y el instinto de la muerte, son aun poderosos y significativos.

Humanismus als konkret erlebter Glaube an den Menschen - das ist Erich Fromms Ideal. In den vorliegenden Schriften aus seinen letzten fünfzehn Lebensjahren formuliert er dieses Ideal neu. Fromm ist einer der bedeutendsten Humanisten des 20. Jahrhunderts und gleichzeitig ein unerbittlicher Kritiker der Industriegesellschaft.

Liebe zum Leben - sich auf das Leben einlassen, ohne es absolutem Sicherheitsdenken unterzuordnen.

Erich Fromm (1900-80) - amerykański psycholog i filozof pochodzenia niemieckiego, uznawany za jednego z najwybitniejszych humanistów XX wieku, twórca psychoanalizy humanistycznej. Autor kilkudziesięciu książek, w tym tak ważnych jak Ucieczka od wolności, Zapomniany język, Patologia normalności, Zdrowe społeczeństwo, Rewolucja nadziei, Psychoanaliza a religia. W podzielonej na dwie części książce O sztuce słuchania zajmuje się z jednej strony procesem analitycznego leczenia i czynnikom sprzyjającym zdrowiu pacjenta (krytykując przy okazji częściowo podejście Freuda), a z drugiej terapeutycznymi aspektami psychoanalizy, a trzeba pamiętać, że autor nie był tylko teoretykiem, ale przez całe swoje zawodowe życie także terapeutą. Jak pisze w przedmowie do niniejszej książki uczeń Fromma Rainer Funk: Humanistyczna postawa Fromma przenika jego poglądy na temat pacjenta i sposobów z nim postępowania. Nie postrzega on pacjenta jako kogoś pozostającego w opozycji; pacjent nie jest zasadniczo różną od niego osobą. Można dostrzec tu dogłębną solidarność pomiędzy osobą analityka i osobą analizowaną (...)Analityk jest swoim własnym pacjentem, a pacjent staje się dla niego analitykiem. Fromm traktuje pacjenta poważnie, ponieważ siebie traktuje poważnie.

Mit Scharfsicht analysiert der Psychoanalytiker und Sozialphilosoph Erich Fromm die Beziehungen zwischen den Weltmächten Sowjetunion und USA zur Zeit des Kalten Krieges. Ein Dokument seines intensiven politischen Engagements und zugleich das bedeutende Werk des großen Humanisten darüber, was Politik ist und was sie sein könnte.

Miłość jest sztuką, której można się nauczyć. O SZTUCE MIŁOŚCI nie prezentuje ani teorii osobowości ani teorii popędów. Książka ta ma być przede wszystkim doradcą pomocnym w rozważaniach kwestii jak żyć. Miłość, jak ją rozumie Fromm, to nie tyle uczucie, ile sposób zaangażowania wobec społeczeństwa w dialogu, jakim jest działania publiczne, praca oraz twórczość. Związek erotyczny, miłość dziecka, miłość braterska czy rodzicielska, przyjaźń - byłyby to w tym rozumieniu przypadki o szczególnych barwach i znacznej intensywności uczuciowej, przypadki owego nieustającego porywu. Tak rozumiejąc miłość, Fromm zapewnia, że jest ona sztuką, której można się nauczyć.

«Ogni tentativo di comprendere l’uomo deve fare i conti con le sue tre componenti: il bagaglio biologico e istintuale, le influenze della società in cui vive e i problemi etico-religiosi che deve affrontare». In questa prospettiva di indagine così sinteticamente illustrata, le due opere qui raccolte costituiscono nel loro insieme una presentazione sistematica del pensiero di Erich Fromm. In Personalità, libertà, amore, il grande psicoanalista espone le sue idee e i risultati delle sue ricerche: da quelle sulla personalità produttiva e improduttiva a quelle sull’alienazione, dall’esistenzialismo alle tecniche di psicoterapia. Ne La missione di Sigmund Freud, Fromm si confronta con la figura del suo maestro, con il suo insegnamento, con la sua straordinaria eredità.

Chi è l'uomo? "La vita consiste nel nascere continuamente. Ma è una tragedia che la maggior parte di noi muoia prima di aver iniziato a vivere." Erich Fromm ha dedicato la sua vita a rispondere a domande fondamentali sull'esistenza umana. Per lui, la domanda "Chi è l'uomo?" porta direttamente al cuore del problema. I contributi in questo volume si basano su conferenze e conversazioni trasmesse inizialmente in radio, e trasmettono i pensieri fondamentali di Fromm su questioni sociali e psicologiche. L'alto grado di autenticità e la potenza del linguaggio rivelano quanto Fromm fosse permeato da una profonda comprensione e amore per l'umanità. "Il vero pentimento e la vergogna ad esso associata sono l'unica esperienza umana in grado di impedire che lo stesso crimine venga ripetuto. In loro assenza, si ha l'impressione che il crimine non sia mai stato commesso... Da millenni, l'uomo vive in un sistema in cui il vincitore non deve pentirsi, poiché il potere è equiparato al diritto."

В своей знаменитой работе "Иметь или быть?" Эрих Фромм наглядно демонстрирует, к чему приводят отношения, сформированные по принципу "Ты - мне, я - тебе", и пытается ответить на вопрос, который в конечном итоге встает перед каждым: что все-таки важнее - обладание предметами материальной культуры или истинное, осмысленное бытие, когда человек по-настоящему проживает каждое мгновение своей жизни, осознавая его и наслаждаясь им во всей его полноте.

Contro la brama del possesso, contro l'avidità del potere, lo spreco, la violenza, la prospettiva di un diverso atteggiamento verso la natura e la società, basato sull'altruismo e sull'amore. L'opera più significativa di Erich Fromm (1900-80).

Cette étude à plusieurs voix sur les nombreux points de contact entre deux écoles de pensée a priori très éloignées l'une de l'autre est présentée ici dans sa septième édition.

È la prevalenza della modalità esistenziale dell'avere che per Fromm ha determinato la situazione dell'uomo contemporaneo, ridotto a ingranaggio della macchina burocratica, manipolato nei gusti, nelle opinioni, nei sentimenti dai governi, dall'industria, dai mass media; costretto a vivere in un ambiente degradato, con lo spettro incombente del conflitto nucleare. Fromm delinea quindi le caratteristiche di un'esistenza incentrata sulla modalità dell'essere, in quanto attività autenticamente produttiva e creativa, che offra all'individuo e alla società la possibilità di realizzare un nuovo e più autentico umanesimo.