Béla Bartók Poradie kníh

Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Prílohou štvrtého zväzku je zvukové DVD s reštaurovanými fonografickými záznamami z Literárneho archívu SNK, dostupné aj v elektronickom formáte. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály.

Medzi vyjdením II. a III. zväzku zbierky Slovenské ľudové piesne Bélu Bartóka je 37-ročný časový predel. Nesúvisí len s edičnou náročnosťou, ale aj s kultúrno-politickou situáciou, ktorá nastala od 70. rokov 20. storočia. Bartók pôvodne uzavrel svoju zbierku v roku 1922 a odovzdal ju na publikovanie Matici slovenskej, hoci na nej robil doplnky a korekcie do 30. rokov. Preniesol ich do dodatkov a dotkol sa ich v korešpondenčnom styku, a napokon v polovici 30. rokov sám prebral redakciu nad editáciou svojej zbierky. Prvých 30 piesní doviedol do procesu korektúr na výtlačkoch, ktoré mu posielali z pražskej Průmyslové tiskárně, kde sa pripravovala tlač zbierky. Na týchto prvých výtlačkoch sa formovala, po dlhých diskusiách, tlačená podoba zbierky, a to ako po obsahovej tak formálnej, tlačiarensko-technickej stránke. O jej vyjasnenie sa pokúšal po celé ďalšie obdobie, až pokým v roku 1940 neopustil Európu. Aj keď Bartók zobral redakčnú prácu do vlastných rúk, editorsko-kritické a technické práce pokračovali len veľmi pomaly.