Wladyslaw Szpilman Knihy

Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov. Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

The last live broadcast on Polish Radio on September 23, 1939, featured Chopin's Nocturne in C# Minor, played by Wladyslaw Szpilman, until German shelling interrupted. Six years later, the same piece and pianist resumed broadcasting. Szpilman's account details the years in between, marked by the death and cruelty inflicted on Warsaw's Jews, conveyed with a dispassionate restraint born of shock. Now 88, Szpilman has not revisited his painful memories since writing them in 1946. His family was deported to Treblinka, where they perished; he survived due to a music-loving policeman. This was just one of many fortunate escapes as he hid among the ruins of the Warsaw Ghetto, enduring hunger and despair. Ironically, it was German officer Wilm Hosenfeld who saved him by bringing food and warmth to his hiding place. Hosenfeld later died in a Stalingrad labor camp, but his diary entries reveal his bewilderment at the madness he witnessed, providing a stark contrast to Szpilman's nightmarish experiences. Initially published in Poland in 1946, Szpilman's account was withdrawn by Stalinist authorities for its candid portrayal of collaboration with the Nazis. Rediscovered by his son in 1997, it was published in Germany, and this robust translation by Anthea Bell is the first in English. Before the Nazi occupation, Poland had 3,500,000 Jews; after, only 240,000 remained. Szpilman's extraordinary survival story gives voice to the millions who