Wladyslaw Szpilman Knihy

Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov. Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

The 75th Anniversary Edition of the memoir that inspired Roman Polanski's Oscar-winning film, with a new introduction by Szpilman's son, Andrzej On September 23, 1939, Wladyslaw Szpilman played Chopin’s Nocturne in C-sharp minor live on the radio as shells exploded outside—so loudly that he couldn’t hear his piano. It was the last live music broadcast from Warsaw: That day, a German bomb hit the station, and Polish Radio went off the air. Though he lost his entire family, Szpilman survived in hiding. In the end, his life was saved by a German officer who heard him play the same Chopin nocturne on a piano found among the rubble. Written in the immediate aftermath of the war, The Pianist conveys a shattering immediacy found in few books about that time and stands as a stunning testament to human endurance and healing through compassion. This edition includes a foreword by Andrzej Szpilman, extracts from the diary of Wilm Hosenfeld, and an epilogue by Wolf Biermann.

Szpilman liefert ein grauenhaftes realistisches Sittengemälde des WARSCHAUER Gettos, beschreibt das mörderische Kommen und das massenmörderische Gehen der deutschen Okkupanten. Und die Leser begreifen: Dieser Mensch da verdankt das Wunder seines Überlebens im Grunde nur ... der Musik. Ein verschollenes Buch, gleich 1945 authentisch geschrieben und dennoch mit melancholischer Ironie. Erschütternd? - ja! Aber auch ermutigend.

Wspomnienia pianisty Władysława Szpilmana to jedno z najważniejszych świadectw czasu wojny. Dziś potrzebne nam bardziej niż kiedykolwiek wcześniej. Jego tragedia rozpoczyna się wraz z niemiecką okupacją Warszawy. Od zamknięcia w getcie, przez ucieczkę z Umschlagplatzu, z którego razem z całą rodziną miał zostać wywieziony do obozu zagłady, po ukrywanie się w ruinach zniszczonej stolicy. Wszyscy jego bliscy zginęli. On jeden przeżył. Głodny. Samotny. Osaczony. Pragnął śmierci, ale chciał też przetrwać.Nie sądził, że z transportu do obozu śmierci wyrwie go żydowski policjant współpracujący z nazistami.

E' il pianista Władysław Szpilman l'autore e al contempo il protagonista di questo libro ambientato a Varsavia durante la Seconda Guerra Mondiale. Egli racconta la storia di un uomo, sfuggito alla deportazione nascondendosi fra le rovine del ghetto, che è anche e soprattutto la storia dell'umiliazione e della distruzione del popolo ebreo. Un ufficiale tedesco lo aiuterà a sopravvivere.

Varsovie, 1939 : Wladyslaw Szpilman, jeune et brillant pianiste d'origine juive, plonge dans les ténèbres. Six ans plus tard, à la différence de tant d'autres, il est encore là. Il a tout perdu : sa famille, ses amis, son monde. Il a survécu à tout : le ghetto, l'insurrection de la ville, sa destruction par les Allemands. Au dernier moment, c'est grâce au plus improbable des sauveurs que sa vie fut épargnée : un officier allemand, un juste nommé Wilm Hosenfeld, un homme brisé, hanté par les crimes de son peuple. Ecrit dans l'urgence par un survivant entouré de fantômes, publié aussitôt après la guerre dans des circonstances rocambolesques et oublié pendant près de cinquante ans, Le Pianiste a fini par ressurgir pour connaître enfin la consécration due à tout chefs-d'œuvre.