Peter Štrelinger Knihy

Rámec rozprávania tvorí návrat Jána Eugena, salakúzskeho rodáka, do rodného domu. Vtedy sa začínajú spätne odvíjať príbehy viacerých postáv, odhaľuje sa pravda viny a trestu. Takto sa pred nami vynára panoráma ľudských osudov, ale i zlomky zo spoločenskej histórie, situovanej do zmenšených pomerov kúpeľného mestečka Salakúzy.

Po úspechu prvej knižky Petra Štelingera Kto proti osudu dostáva sa do rúk našich čitateľov jej druhy diel, ktorý je tentoraz venovaný predovšetkým slovenským spisovateľom 20.storočia. Ak sa autor v predchádzajúcej knihe zameral poväčšine na osudové lásky našich národných dejateľov, terazobrátil svoju pozornosť na delo a cezeň che pochopiť podstatu spisovateľovu, jeho úsilia, ale i životné osudy, alebo zase naopak, cez osobný údel objasniť ich literárne smerovania.

Životopisný román o láske Martina Kukučína a Verice Krznaričovej od prozaika, publicistu, dramatika a autora literatúry faktu (nar. 1946). Kniha obsahuje obrazovú prílohu o M. Kukučínovi.

Obsah: Slávy dcera (Ján Kollár), Slovenský Homér (Ján Hollý), Dráma v dvoch dejstvách (Ján Chalupka), V službe ducha (Ľudovít Štúr), Dve návštevy (Samo Chalupka), Kto proti osudu (Janko Kráľ), Ostaneš sám (Jozef Viktorin), Iskry zo zaviatej pahreby (Ján Francisci), Duma večerná (Mikuláš Dohnány), Utrpenie mladého Hurbana (Jozef Miloslav Hurban), Prosbopej žobráka (Samo Bohdan Hroboň), Narodil sa, trpel... (Michal Miloslav Hodža), Panslavistický farár (Jonáš Záborský), Labutia pieseň (Ľudovít Kubáni), Štátny väzeň uhorský (Svetozár Hurban Vajanský), Osamelý havran (Koloman Banšell), Letorosty (Pavol Országh Hviezdoslav).

Život židovkého plukovníka od narození přes druhou válku komunismus a emigraci.

Kolekcia 34 citlivo beletrizovaných životopisných príbehov o slovenských spisovateľoch originálnym spôsobom sprítomňuje ich ľudské osudy, zaujímavo rozmotáva súvislosti tvorby a života a ponúka mnohé neznáme biografické fakty. Nezáleží na tom, či sa radšej začítame do osudov Ľudovíta Štúra alebo do životných peripetií Jozefa Miloslava Hurbana, či väčšmi obdivujeme krátku tragickú púť Mikuláša Dohnányho než dlhú trúchlohru Ľudmily Podjavorinskej, či nás viac rozochveje príbeh Júliusa Barča-Ivana než kľukatými cestami osudu formovaný údel Jozefa Cígera Hronského – dôležité je mať si z čoho vyberať.