Imrich Szabó Poradie kníh

Palárikovo, do roku 1948 Slovenský Meder, je malebná obec na južnom Slovensku so širokými ulicami, ktoré zdobia stromoradia a kvetinové záhony. Okrem dvoch historických parkov a starobylej bažantnice, obec obohacujú aj menšie oázy zelene. Dedina sa rozprestiera na úrodnej pôde, kde slnko svieti na široké polia a ráno sa otvára doširoka, bez kopcov v okolí. Ticho rozjasneného rána občas prerušuje víťazný pokrik bažantieho kohúta alebo šuchot krídel volavky. V smaragdovo zelenej tráve poskakuje zajac, zatiaľ čo plachý srnec sa nesmelo objavuje z kríkov. Neďaleko pokojne tečie Váh, dnes skrotený hrádzami. Staré stromy si pamätajú, ako kedysi jeho voda ničila úrodu a naháňala strach roľníkom. Malá skupinka šťastlivcov mohla zažiť fatamorgánu – optický jav, ktorý vytvára ilúziu dediny a kostolných veží v horúcom vzduchu. Za obzorom sa rodí dúha, ktorá sa po letnej hrmavici klenie na nebi. Letné noci sú tu výnimočné, obloha je blankytne vysoká a posiata hviezdami, krásna ako v KRAJINE SRDCA – u nás doma.

Panovníci na území Slovenska je publikácia, ktorá širokej čitateľskej verejnosti ponúka základné informácie o dôležitých a zaujímavých panovníkoch, ktorí panovali na území Slovenska, a to od začiatku nášho letopočtu. Táto kniha nemá ambíciu vymenovať absolútne všetkých panovníkov v poradí, v akom vládli. Podľa výberu autora uvádza historické osobnosti, ktoré viac či menej ovplyvňovali osudy našich predkov. Uvádza spletité životné osudy panovníkov, ich úspechy, hrdinstvá, ale aj prehry a tragédie. Táto kniha ponúka historické fakty v zrozumiteľnej podobe a uvádza panovníkov v chronologickom poradí.

Vzácna kniha potrvrdzujúca opodstatnenosť a vysokú úroveň starostlivosti o prírodu a zver z čias, kedy životná úroveň priemerného človeka bola v porovnaní so súčasnou na podstatne nižšej úrovni. V poľovníckom hospodárení svetoznámeho Palárikova máme možnosť čerpať nadčasové myšlienky a činy vyplývajúce z prístupu rodiny Károlyi k obyvateľstvu a personálu zabezpečujúcemu kvalitné výsledky s možnosťou pretaviť ich do profesionálneho prístupu k poľovnej zveri i v súčasnosti.

Posledný slovenskomederský gróf Alexander II. Károlyi od roku 1955 do svojej smrti v roku 1988 robil správcu na lesnom hospodárstve Erdődyovcov v Burgenlande. Nikdy neprestal milovať stratenú vlasť a vnútorne sa nezmieril s daným stavom. Nostalgia i nenaplnená túžba po domove ho poznačili natrvalo. Navonok to však nedával najavo a okolie s údivom sledovalo, ako sa s kresťanskou pokorou a odovzdanosťou dokázal vysporiadať s údermi osudu. Napriek neľahkému životu šíril okolo seba optimizmus a dobrú náladu. Príbuzní, priatelia a známi ho obdivovali ako skromne a nenáročne žil na veľkostatku v dvoch jednoducho zariadených izbách. Na sklonku života i ten malý majetok, čo mu zostal, rozdelil a dal svojim deťom. Veľkosť jeho ducha a ľudský rozmer človeka ťažko skúšaného životom sa najviac prejavili v milej láskavej povahe a neskonalej skromnosti. Zostala mu iba posteľ, skriňa, stôl, stolička a nad posteľou obraz Ukrižovaného. Vzdal sa všetkých pominuteľností tohto sveta a skonal šestnásteho mája 1988, na sviatok svätého Jána Nepomuckého v obci Kohfidisch v Burgenlande, ďaleko od svojho milovaného domova. Bol to posledný svetský patrón kostola v Palárikove zasväteného svätému Jánovi Nepomuckému, ktorý si ho povolal do pravej nebeskej vlasti práve v deň svojho sviatku. Pochovaný je uprostred lesa, neďaleko kaplnky na pietnom mieste Erdődyovcov. Na poslednej ceste ho odprevadila najbližšia rodina, priatelia, poľovníci. Prvé vydanie

Historické cintoríny - Palárikovo je nová publikácia, ktorú napísal Ing. Imrich Szabó v spolupráci s Mgr. Jaroslavom Nemešom, PhD. Opísali a zdokumentovali v nej pohrebiská a cintoríny v katastri Palárikovo, zachytili spomienky, legendy, unikátne kancionály miestnych modleníkov. Súčasťou knihy sú i záznamy nápisov na náhrobníkoch a množstvo farebnej fotodokumentácie. Každý rodený Palárikovčan v nej určite nájde náhrobník s menom svojich prarodičov, na ktorých si snáď už dávno nespomenul, alebo o nich dokonca nič nevie. Z obsahu: Pochovávanie v katastri obce v dávnej minulosti Rímskokatolícky cintorín, od 1757 do 1982 Cintorín v Malom parku Pochovávanie zosnulých členov rodu Károlyi a blízkeho služobníctva Pochovávanie na starom cintoríne v rokoch 1757 až 1844 Pochovávanie v rokoch 1845 až 1882 Pochovávanie v rokoch 1883 až 1901 Pochovávanie v rokoch 1902 až 1943 Pochovávanie v rokoch 1944 až 1981 Skupinové pochovávanie rodinných príslušníkov Pohrebné zvyky v obci z konca 19. a prvej polovice 20. storočia Modlenícka tradícia v obci Objav barokovej sochy svätca Padlí vojaci počas vojen Židovské cintoríny v obci Cintorín v lokalite Drahy, po 1860 do 1938 Cintorín v lokalite za Cergátom, od 1874 do 1945 Nový obecný cintorín, od roku 1981

178 palárikovských pesničiek s ľúbostnou, svadobnou, vojenskou i pohrebnou tematikou. Všetky sú v znotovanej podobe a spestrené fotografiami ich interpretov.

1. Praveké osídlenie 5000 – 400 rokov pred Kr. zahrňuje mladšiu dobu kamennú, neskorú dobu kamennú, staršiu a strednú dobu bronzovú, a staršiu dobu železnú. Mladšia doba kamenná sa datuje okolo 4500 rokov pred Kr., zatiaľ čo lengyelská kultúra je z obdobia 3200 – 2700 rokov pred Kr. Únětická kultúra sa objavuje okolo 1700 rokov pred Kr. a maďarská kultúra 1600 – 1500 rokov pred Kr. Karpatská mohylová kultúra patrí do strednej doby bronzovej (1500 – 1250 rokov pred Kr.) a čačianska kultúra do mladšej až neskoršej doby bronzovej (okolo 1100 rokov pred Kr.). Halštatská kultúra sa datuje od 800 do 400 rokov pred Kr. 2. Včasnodejinná doba (400 rokov pred Kr. – 374 rokov po Kr.) zahŕňa mladšiu dobu železnú a rímsku dobu, pričom mladšia rímska doba trvá od 180 do 374 rokov po Kr. 3. Stredovek (5. – 10. storočie po Kr.) sa delí na slovanskú dobu a uhorský štát (1000 - 1526 rokov po Kr.), pričom sa skúma aj história obcí ako Meder, Svätý Jur, Čiky a Kerestúr. 4. Osmansko-turecké obdobie (1530–1685) sa zaoberá archeologickými prieskumami a výskumom protitureckej opevnenej polohy. 5. Novodobé dejiny obce sa zaoberajú Kaunitzovským obdobím (1690 – 1730) a Károlyiovským obdobím (1730 – 1945), pričom sa skúma rod Károlyi, jeho významní členovia, erb, kaštieľ, školstvo a demografický vývoj obyvateľstva.