Alberto Moravia Knihy

V Tridsiatich troch ženách nastavil zrkadlo ženám z najzámožnejších vrstiev, ženám presýteným, znudeným z nedostatku akejkoľvek činnosti, silne zaťaženým pocitom odcudzenia, vyplývajúcim zákonite z rozkladu všetkých ľudských hodnôt. A odtiaľ je už iba krôčik k morálnej narušenosti,skazenosti, k negatívnym dôsledkom konzumnej spoločnosti, ktoré vyúsťujú až v samovražde a vražde. (Kniha je první částí trilogie o ženách: Il paradiso - Un'altra vita - Boh, zbylé dvě části v češtině ani slovenštině nikdy nevyšly).

Francesca da Rimini; Ako predtým, lepšie ako predtým; Muž a žena; Svet je taký, aký je

V románe autor vykreslil typ mladého dievčaťa z tých najchudobnejších rímskych vrstiev. Hrdinka románu, Adriana, je mladé dievča, plné ideálov, plné túžby po šťastí, ktoré by prežívala po boku milovaného muža, v kruhu svojich detí. Svoje ideály však veľmi skoro stráca, lebo život ju postavil zoči-voči krutému životu, v ktorom nevidí nijakú peknú a radostnú perspektívu, nijaký ideál, lebo poznáva, že sú to iba prázdne pojmy, ak človek nemá peňazí, ak nie je čo jesť. A na druhej strane vidí úžasné bohatstvo rímskej smotánky, ich rozhadzovačný život, plný prepychu. Túži stať sa dobrou, túži po prepychu, po peniazoch. Stane sa prostitútkou kvôli peniazom...

Nuda (1960): Děj románu se odehrává v Římě 60. let 20. století a protagonista Dino, nadaný malíř, opouští pohodlí matčina domu, aby se mohl nerušeně soustředit na svou práci. Inspirace ale nepřichází ani se změnou prostředí, hrdinu neustále pronásleduje pocit nudy a bezútěšnosti, na kterou nenachází lék ani v prchavých milostných vztazích. Setkání s mladičkou bezprostřední modelkou ho na chvíli zaujme, brzy se ale jejich vztah mění opět na pouhý erotický stereotyp. Teprve když Dino zjistí, že se jeho živočišná milenka schází ještě s jiným mužem, láme se jeho otupělost a nezájem a on poprvé v životě chce vědět o druhém člověku co nejvíce, co si myslí, co cítí, čím a proč ji druhý muž přitahuje. Opravdový zájem o druhého člověka v něm probouzí skutečný cit a hrdina se snaží k sobě dívku všemi prostředky připoutat. Jeho úsilí sice vychází naprázdno, ale on konečně poznává smysl lásky, oproštěné od pocitu vlastnictví, a nalézá i nový zdroj inspirace pro svou tvorbu. Cesta do Říma (1988): V Cestě do Říma se otec, který nacházel zalíbení v nevěrách své ženy, snaží udobřit po její smrti se synem, který kvůli této neobvyklé rodinné situaci odešel pryč. Udobřování je ovšem zkomplikováno, když začnou kolidovat jejich milostné touhy.

V próze Opovrhnutie sa Moravia na rozdiel od svojich predchádzajúcich prác priklonil k rozprávaniu v prvej osobe. Hlavnú dejovú líniu tvorí osobná výpoveď spisovateľa a scenáristu Riccarda Molteniho, ktorý v zápase o existenciu vstupuje na hmotne výhodnú, ale tvorivo neistú pôdu spolupráce s režisérom a producentom hľadiacim predovšetkým na finančný úspech filmu. Súbežne so zauzľovaním Molteniho vzťahu k režisérovi sa zauzľuje aj vzťah medzi ním a jeho ženou. Moravia nastoľuje bytostné problémy manželstva a odhaľuje dramatické konflikty v cítení a myslení vyšších stredných vrstiev a intelektuálov v európskej spoločnosti dvadsiateho storočia. Dielo veľkého talianskeho prozaika zaujalo aj francúzskeho režiséra Jeana-Luca Goddarda, ktorý si ho vybral ako podklad pre svoj svetoznámy film. Do jednej z hlavných rolí obsadil Brigitte Bardot.

Román najslávnejšieho talianskeho autora 20. storočia Alberta Moraviu, autora románov Vrchárka, Rimanka alebo Nuda, je jedným z diel, ktoré dnes rozhodne patria do svetovej knižnice najuznávanejších literárnych diel. Alberto Moravia v príbehu slovami kreslí portrét mladého človeka a jeho morálnych postojov. Podľa Moraviu sa človek nechce nijako odlíšiť od ostatných, chce splynúť s davom. No stať sa členom spoločnosti vždy značilo zaplatiť vysokú cenu, predovšetkým v podobe straty osobnej slobody. Autorov jedinečne vykreslený príbeh svadobnej cesty do Paríža a vlastizrady, bravúrny opis spoločnosti a istej epochy, robí knihu čitateľsky príťažlivou. Kniha je však predovšetkým príbehom o cene, ktorú musí zaplatiť človek, aby sa mohol stať súčasťou neexistujúcej spoločnosti.

Román slávneho talianskeho autora, ktorý mu priniesol svetový úspech, je brilantnou ukážkou rozprávačského umenia. Sex a erotika sú hybným momentom vzťahu maliara Dina a jeho mladučkej milenky Cecilie a v pozadí ich príbehu možno vytušiť osamoteného a bezmocného človeka a jeho pohľad na nové ekonomické a sociálne usporiadanie, konzumnú spoločnosť, kde moc vecí získava prevahu nad morálnymi a kultúrnymi hodnotami.

Ľahostajní (Gli indifferentí) sú prvotinou Alberta Moraviu, ktorú vydal už ako dvadsaťdvaročný. Román svojou Štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva Úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v Taliansku na začiatku 20. storočia a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k životu je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu - zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy.

Próza Augustín je malým veľdielom o sexuálnom prebúdzaní. Jednoduchý literárny príbeh sa odohrá v časovom priestore letných prázdnin, ktoré hlavný hrdina, trinásťročný Augustín, trávi pri mori s matkou, príťažlivou mladou vdovou, túžiacou užiť si života. Jej ľúbostná historka s neznámym mládencom v člne na šírom mori vážne a v podstate definitívne naruší dovtedy rýdzi, ničím nezaťažený vzťah medzi matkou a synom. Za tento román, ktorým sa Alberto Moravia vrátil po surrealistických a satirických odbočeniach ku „skutočnej" literatúre, získal autor v roku 1945 svoju prvú literárnu cenu.