Ivan Habaj Poradie kníh

Pätnásť krátkych próz tvoriacich komponovaný celok zachytáva osudy a charaktery ľudí životom neoddeliteľne spätých s krajinou Žitného ostrova, s jej južnou atmosférou, prírodnými podmienkami a historickým časom.

románová trilógia zachytáva osudy slovenských a moravských kolonistov na území južného Slovenska v pohnutých časoch slovenských dejín od vzniku Československej republiky a osídľovania pohraničných území, cez nacionálne konflikty predvojnového roku 1938 (Kolonisti I), dramatickú sociálnu situáciu od konca vojny do začiatku spoločenských zmien roku 1948 (Kolonisti II),?až po krátke obdobie roku 1965 a ekologickú katastrofu veľkej dunajskej povodne (Kolonisti III). Večný zápas človeka?o dôstojné žitie uprostred dejinných a politických?a napokon i prírodných konfliktov a katastrof.

Kniha slovenského autora zaujme odvahou pozrieť sa na odvrátenú a tabuizovanú stranu súčasnosti. Osudy ľudí poznačených úsilím prekonať spoločenskú krízu z konca 60-tych rokov sa dotýkajú najpálčivejších miest našej nedávnej histórie...

V súbore poviedok Bezradnosť náhlej osamotenosti sa stretávame najmä so staršími a starými ľuďmi z postupne sa vyľudňujúcich južanských osád. Autor sonduje zväčša v pochmúrnych osudoch, plných protikladov, bolesti nesplnených očakávaní, sklamania v ľuďoch, ktorí silou pevnej južanskej vôle bojujú svoj osamelý boj proti osudu.

Autor v trilógii rozpráva o osudoch ľuďoch zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazuje osudy slovenských roľníkov, ktorí po prvej svetovej vojne z biedy horských políčok odišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska.Keď vybŕdnu z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku.O ďalších osudoch rozpráva v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Dozvedáme sa retrospektívne, č zažili počas vojny.Zavŕšením románu je 3. časť, so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965 ako aj nie vždy idylickom spolužití Slovákov a Maďarov.

Súbor poviedok Ivana Habaja Vône podbránia, vône bylín možno charakterizovať i psychologicky ladenú galériu ľudských typov, postáv postihnutých samotou, izoláciou, rozčarovaním, ale aj silným kritickým postojom k morálnej vlažnosti okolia, príbuzných mladej generácie.

Prvý a druhý diel trilógie. Autor v trilógii rozpráva o osudoch ľuďoch zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazuje osudy slovenských roľníkov, ktorí po prvej svetovej vojne z biedy horských políčok odišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska.Keď vybŕdnu z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku.O ďalších osudoch rozpráva v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Dozvedáme sa retrospektívne, č zažili počas vojny.Zavŕšením románu je 3. časť, so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965 ako aj nie vždy idylickom spolužití Slovákov a Maďarov.

Otec zomrel už dávnejšie,matka však iba nedávno,pred necelými tromi mesiacmi.Odvtedy je rodičovský byt prázdny.Na dnešné časy to nie je nijaký luxusný byt,nachádza sa na prvom poschodí ošumelého činžiačika dokončeného v treťom desaťročí tohto storočia,na sklonku dobrých rokov,ktoré predchádzali veľkej hospodárskej kríze.

V okresnom meste na juhu Slovenska búrajú starú štvrť chudobných rodinných domčekov, aby na jej mieste vyrástlo nové sídlisko. Na tejto zápletke autor konfrontuje dva životné postoje: proti ľuďom, ktorých hlavným alebo i jediným cieľom je hromadenie majetku, bohatstva a iných vonkajších znakov životného úspechu, stavia prostých robotných ľudí, čo v nijakej situácií nestrácajú zo zreteľa mravné a ľudské hodnoty, ale chcú, aby náš život nebol iba blahobytnejší a pohodlnejší, ale aj čestnejší a spravodlivejší.

Autor v trilógii rozpráva o osudoch ľuďoch zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazuje osudy slovenských roľníkov, ktorí po prvej svetovej vojne z biedy horských políčok odišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska.Keď vybŕdnu z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku.O ďalších osudoch rozpráva v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Dozvedáme sa retrospektívne, č zažili počas vojny.Zavŕšením románu je 3. časť, so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965 ako aj nie vždy idylickom spolužití Slovákov a Maďarov.