Peter Huba Poradie kníh

Peter Huba sa vo svojom historickom románe Za vieru a slobodu venuje téme, ktorá zatiaľ žiadnym slovenským spisovateľom nebola podrobne spracovaná: povstaniu Gašpara Piku. V 17. storočí prešli cez územie Slovenska mnohé povstania šľachty namierené proti politike cisárskeho rodu Habsburgovcov. Najmenej známe bolo najkratšie povstanie Gašpara Piku z roku 1672. Pika žil na Zemplíne, kde ľudia podobne ako na celom území Uhorska trpeli pod vysokými daňami, pod trestami zemepánov i náboženským prenasledovaním protestantov. Odpoveďou boli rôzne miestne vzbury, ale tá, ktorú viedol drobný šľachtic Pika, nadobudla veľké rozmery. Čítanie románu sprevádza neustále napätie. Autor zobrazuje celý dej veľmi objektívne.

Publikácia je voľným pokračovaním trilógie Keď národ umieral. Dej sa odohráva v Dolnom Kubíne, v Bratislave a najrozsiahlejšia časť na hornej Orave v čase rozpadu Československej republiky a vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Orava sa v tých časoch stala dejiskom mnohých udalostí. Autor pri písaní románu využil informácie získané rozsiahlym výskumom ešte začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a priamym kontaktom s jedným zo staviteľov priehrady.

Pri príležitosti 200. výročia narodenia štúrovskeho básnika a spisovateľa Janka Matúšku ponúkame možnosť prečítať si román Pokiaľ Tatra stojí Peter Huba autor, historik, spisovateľ pútavou formou približuje čitateľom celkovú atmosféru tej doby.

Blížila sa svetová vojna. Už ju bolo cítiť v povetrí. Mala rozhodnúť, kto prežije a kto nie... Štátny aparát nezaháľal. Nepriateľov vlasti bolo treba izolovať a čo najviac Slovákov poslať na front. Z trenčianskych kasární odchádzal vlak za vlakom. Konečnou stanicou boli bojiská v Haliči. Tam končila životná púť mnohých Slovákov. V Turčianskom Svätom Martine v tých zložitých časoch zomierajú dve z vedúcich osobností pronárodného diania, najprv v roku tisícdeväťstoštrnásť Pavol Mudroň, o dva roky neskôr Svetozár Hurban Vajanský. Kto ich nahradí? Život sa nedal zastaviť, ani mnohonárodné Uhorsko udržať pohromade. Chvelo sa v samotných základoch. Historický román - alebo dielo citlivo beletrizovanej literatúry faktu - voľne nadväzuje na knihu Keď národ umieral (Matica slovenská 2018), ktoré čitateľom sprítomnilo osudy martinských Mudroňovcov a Halašovcov v zápase o samotný slovenský národ v čase najtuhšej maďarizácie koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia.

Z učebníc dejepisu väčšina z nás vie čosi o zápase slovenských vlastencov za národnú svojbytnosť v druhej polovici devätnásteho storočia, keď sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní vystupňovalo maďarizačné úsilie uhorskej vlády. Strohé dejepisné fakty však len matne zobrazujú tragiku ľudských osudov a strhujúce osobné príbehy tej hŕstky odvážlivcov, ktorí všetko obetovali cieľu, ktorý bol pre nich posvätný – zápasu za prežitie národa. Prihlásiť sa k Slovákom si vyžadovalo odvahu a sľubovalo najmä prenasledovanie, i väznenie. S týmito pohnutými časmi sú nerozlučne spojené aj osudy dvoch významných rodín – Mudroňovcov a Halašovcov. Kniha historika a publicistu Petra Hubu ponúka beletrizovaný životný príbeh dvoch najvýznamnejších aktérov tohto zápasu – Pavla Mudroňa a Andreja Halašu, ich rodín a spolubojovníkov. Verne zobrazuje život v Turčianskom Svätom Martine na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia a prináša mnohé zaujímavé fakty, ktoré v učebniciach dejepisu nenájdete.

Román Z Božej vôle palatín, v ktorom historik a spisovateľ Peter Huba približuje osobnosť Juraja Turza v pravdivom svetle, bez jeho vytrhnutia z diania doby. V dvadsiatich piatich kapitolách autor vtiahne čitateľa do veľmi pohnutého diania konca 16. a prvých desaťročí 17. storočia, teda do časov, keď Turci boli pánmi veľkej časti krajiny, keď povstalci pustošili územie vtedajšieho Slovenska a aj iní nespokojenci dávali o sebe vedieť. Životná cesta Juraja Turza bola zložitá. Možno jednoznačne konštatovať, že svojím konaním sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti v histórii Slovenska.

Zápas o národné prežitie v posledných desaťročiach 19. a prvých desaťročiach 20. storočia je nerozlučne spojený aj s menom Blažeja Félixa Bullu. Keď v roku 1883 prišiel do Martina, kde si otvoril staviteľskú kanceláriu, akoby s ním tam zavial vánok sviežeho vzduchu. Projektoval, staval, spieval v Slovenskom spevokole, písal divadelné hry, hral, zbieral ľudové piesne a nadchýnal sa ľudovou architektúrou. Historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o Blažejovi Félixovi Bullovi sa po prvýkrát snaží vytvoriť celkový obraz o živote a diele tejto významnej osobnosti našich národných dejín. Čitatelia zoznamuje so vznikom slovenského slohu, i so všetkým, čo súvisí s výstavbou Národného domu i mnohých iných stavieb. V samostatnej kapitole sa autor venuje aktivitám Slovenského spevokolu, ktorý v časoch pre národ veľmi zložitých nahrádzal zakázanú Maticu slovenskú. Na záver čitateľ nájde zoznam projektov, na ktorých Blažej Bulla v priebehu rokov pracoval.

Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofyi jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne... V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.