Milan Žitný Knihy

Odvrátená tvár je muž, architekt Henrik Eges, ktorý sa krátko pred svojou päťdesiatkou ocitá v kríze. Nevie sa zbaviť pocitu, že v jeho živote nie je čosi v poriadku, pričom ako katalyzátor tu pôsobí stretnutie s príťažlivou Anjou, profesorkou na gymnáziu, ktorá sa usiluje o nekonvenčné alternatívne formy života. Intenzívny ľúbostný vzťah s Anjou naruší stereotyp Henrikovho života....

Veijo Meri, nar. 1928, je popredný fínsky novelista, románopisec a dramatik. Vo svojich dielach sa sústreďuje predovšetkým na dve témy: vojna a svet deti (novela Manilský povraz, 1957, romány Situácia, 1962, Vykorenenci, 1959, Oporný bod, 1964, Plukovníkov šofér, 1966, a úspešná divadelná hra Svadobná priepustka vojaka Jokinena 1965). Román Žena v zrkadle znamená vlastne prelom v Meriho tvorbe, keďže sa v ňom po prvý raz v prevažnej miere zaoberá tematikou života v prítomnosti, presnejšie — života súčasného veľkomesta (Helsínk), tematikou stretávania dvoch svetov, sveta práce a sveta umenia. Zaujímavé a čitateľsky príťažlivé je vykreslenie spoločenského života v Helsinkách ako i fínskeho spôsobu života vôbec. Autor sa dotýka háklivého problému čiastočnej prohibície ponúka čitateľovi nejeden okúzľujúci obraz fínskej prírody, bojujúcej s postupujúcou industrializáciou, približuje život umeleckých kruhov, ale zároveň neváha predostrieť pred čitateľa niekedy hrozné, niekedy zas úsmevu momentky i širšie zábery z vojny, ktorá je už v čase, kedy sa dej románu odohráva, udalosťou nenávratnej minulosti. Príbeh sa rozvíja priamočiaro, od pomerne neutrálneho zaznamenávania deja prvej časti k náročnejším pasážam časti druhej, k takmer severskej ság dvoch sestier a umelca (do ktorej autor podmanivým spôsobom vťahuje i hlavného hrdinu, taxikára Eina). Nezanedbateľným prvkom románu je i drsný severský humor.

Lota Månssonová je trošku prechladnutá a mešká do školy. Mama nechce, aby išla do školy s nádchou, ale Lota si nedá povedať. Do školy musí ísť, pretože včera... včera bol najlepší deň na svete! Jej najkrajší deň. To bol ale štvrtok! Najprv našla jednu vecičku v skrinke na poklady... Tobolo prvé, čo sa včera stalo. Ba veru nie, prvé čo sa stalo, bolo, že sa zobudila. Vo svojej posteli. Z Lotinej postele je prekrásny výhľad. Vidieť odtiaľ všetky knižné poličky, oblok, handrový koberec a celú dlážku. Vidieť aj prach na dlážke pod posteľou Lotinej sestry, totiž Maliny Månssonovej. A ak sa človek trošku predkloní, zbadá pod posteľou ešte čosi, a to je skrinka na poklady. A aký poklad našla vo štvrtok Lota v sestrinej skrinke a čo všetko sa dá zažiť za jeden bláznivý deň, sa dočítate v knižke.

Goetheho prírodovedné dielo je výrazným svedectvom doby prechodu. Zastaráva metafyzický spôsob myslenia a hľadá sa taký, ktorý by dovolil vyjadriť vývin, premenlivosť, vzájomné súvislosti prírodného diania. Goetheho koncepcia prírody, chápanie prírody ako komplexu vyvíjajúcich sa organických celkov bolo významným príspevkom k preorientácii prírodovedného myslenia od statického obrazu sveta k evolučnému, ku ktorému sa začína prepracovávať vedy 19. storočia...

Es gibt eine Reihe von Fragen, die sich der Mensch wieder und wieder stellt. Das war schon auf einem Planeten mit Namen Erde so, der für uns kaum mehr bedeutet als eine phantastische kosmische Sage … In einem automatisch gesteuerten interstellaren Raumschiff werden aus tiefgefrorenen befruchteten Eizellen Menschen geboren. Roboter ziehen die 'Geschwister' groß und bilden sie aus, die Kontrolle über das Raumschiff zu übernehmen. Als der fliegende provisorische Lebensraum endlich den Zielplaneten 'Andymon' erreicht, trotzt die unwirtliche Einöde allen Hoffnungen. Nun gilt es, geduldig mit Planetform-Techniken zu arbeiten. Doch noch ehe die erste Siedlung bezogen werden kann, beginnen die Vorstellungen über die beste Lebensweise zu divergieren … Andymon ist ein ideensprühender SF-Roman und eine klassische Utopie. Die geradlinig erzählte Handlung mit den gelungenen Identifikationsfiguren, vor allem aber die Weite des Entwurfs – es geht um nichts Geringeres als die Gründung einer neuen Menschheit auf dem terraformierten Planeten Andymon, Lichtjahre von der Erde entfernt – stehen für eine ungeheuer dynamische, sich entwickelnde soziale Vision. Die Mathematikerin Angela Steinmüller und der Physiker, Philosoph und Zukunftsforscher Karlheinz Steinmüller gelten unstrittig als beste und beliebteste Science-Fiction-Autoren der DDR. Sowohl vor als auch nach der Wende wurden sie mit renommierten SF-Preisen ausgezeichnet.

Monografia Milan Žitného je pozoruhodným dielom tak svojím obsahom, ako aj rozsahom. Ide o súbor vedeckých štúdií k dejinám severských literatúr a ich recepcie na Slovensku, pričom iba odborník, ktorý má taký rozhľad a ponor do problematiky ako Milan Žitný, mohol napísať dielo takéhoto charakteru. Autor sa totiž suverénne pohybuje v literárnych dejinách jednotlivých severských krajín, v ich histórii, profiloch a dielach vybraných autorov a najmä v medziliterárnych a medzikultúrnych súvislostiach presahujúcich úzky národný pohľad na skúmanú problematiku