Milan Žitný Poradie kníh

Odvrátená tvár je muž, architekt Henrik Eges, ktorý sa krátko pred svojou päťdesiatkou ocitá v kríze. Nevie sa zbaviť pocitu, že v jeho živote nie je čosi v poriadku, pričom ako katalyzátor tu pôsobí stretnutie s príťažlivou Anjou, profesorkou na gymnáziu, ktorá sa usiluje o nekonvenčné alternatívne formy života. Intenzívny ľúbostný vzťah s Anjou naruší stereotyp Henrikovho života....

Lota Månssonová je trošku prechladnutá a mešká do školy. Mama nechce, aby išla do školy s nádchou, ale Lota si nedá povedať. Do školy musí ísť, pretože včera... včera bol najlepší deň na svete! Jej najkrajší deň. To bol ale štvrtok! Najprv našla jednu vecičku v skrinke na poklady... Tobolo prvé, čo sa včera stalo. Ba veru nie, prvé čo sa stalo, bolo, že sa zobudila. Vo svojej posteli. Z Lotinej postele je prekrásny výhľad. Vidieť odtiaľ všetky knižné poličky, oblok, handrový koberec a celú dlážku. Vidieť aj prach na dlážke pod posteľou Lotinej sestry, totiž Maliny Månssonovej. A ak sa človek trošku predkloní, zbadá pod posteľou ešte čosi, a to je skrinka na poklady. A aký poklad našla vo štvrtok Lota v sestrinej skrinke a čo všetko sa dá zažiť za jeden bláznivý deň, sa dočítate v knižke.

Goetheho prírodovedné dielo je výrazným svedectvom doby prechodu. Zastaráva metafyzický spôsob myslenia a hľadá sa taký, ktorý by dovolil vyjadriť vývin, premenlivosť, vzájomné súvislosti prírodného diania. Goetheho koncepcia prírody, chápanie prírody ako komplexu vyvíjajúcich sa organických celkov bolo významným príspevkom k preorientácii prírodovedného myslenia od statického obrazu sveta k evolučnému, ku ktorému sa začína prepracovávať vedy 19. storočia...

Veijo Meri, nar. 1928, je popredný fínsky novelista, románopisec a dramatik. Vo svojich dielach sa sústreďuje predovšetkým na dve témy: vojna a svet deti (novela Manilský povraz, 1957, romány Situácia, 1962, Vykorenenci, 1959, Oporný bod, 1964, Plukovníkov šofér, 1966, a úspešná divadelná hra Svadobná priepustka vojaka Jokinena 1965). Román Žena v zrkadle znamená vlastne prelom v Meriho tvorbe, keďže sa v ňom po prvý raz v prevažnej miere zaoberá tematikou života v prítomnosti, presnejšie — života súčasného veľkomesta (Helsínk), tematikou stretávania dvoch svetov, sveta práce a sveta umenia. Zaujímavé a čitateľsky príťažlivé je vykreslenie spoločenského života v Helsinkách ako i fínskeho spôsobu života vôbec. Autor sa dotýka háklivého problému čiastočnej prohibície ponúka čitateľovi nejeden okúzľujúci obraz fínskej prírody, bojujúcej s postupujúcou industrializáciou, približuje život umeleckých kruhov, ale zároveň neváha predostrieť pred čitateľa niekedy hrozné, niekedy zas úsmevu momentky i širšie zábery z vojny, ktorá je už v čase, kedy sa dej románu odohráva, udalosťou nenávratnej minulosti. Príbeh sa rozvíja priamočiaro, od pomerne neutrálneho zaznamenávania deja prvej časti k náročnejším pasážam časti druhej, k takmer severskej ság dvoch sestier a umelca (do ktorej autor podmanivým spôsobom vťahuje i hlavného hrdinu, taxikára Eina). Nezanedbateľným prvkom románu je i drsný severský humor.