Juliusz Słowacki Poradie kníh

V bravúrnej, digresívnej poéme „Beniowski”(1841) – preklad Juraja Andričíka je vlastne prvým pretlmočením tohto diela do slovenčiny – voľne nadväzujúcej na životopis slávneho dobrodruha, sa Słowacki brilantne vysporiadal so svojimi nepriateľmi a kritikmi. Na ich tupé osočovanie odpovedal majstrovsky vytvorenými urážkami, za čo takmer zaplatil životom. Jeho najzarytejší kritik, istý Ropelewski, ho totiž vyzval na súboj. Našťastie – pre Słowackého aj pre poľskú kultúru – konflikt sa v poslednej chvíli zažehnal a k súboju nedošlo. Bol to veľký triumf Słowackého aj jeho „Beniowského”. Słowackého dielo pôsobí dojmom diela napísaného vo viacerých časopriestoroch. Tak akoby vzniklo v našej, no zároveň inej, neeuklidovskej geometrii. Všetky jeho práce – aj tie dokončené, aj tie, čo zostali len vo fragmentoch – tvoria spolu nejaký viacvrstvový hypertext, otvorený voči najrozličnejším interpretáciám

Svojím charakterom je Balladyna dielom typicky romantickým. Vyrastá z romantického záujmu o najdávnejšie obdobie národnej histórie a na druhej strane z romantického obdivu ľudovej slovesnej tvorby. Balladyna má ráz ľudovej rozprávky a ako rozprávka zlučuje v sebe prvky reálne a prvky fantastické. V nej podáva Słowacki obraz pradávneho Poľska. Zbytočne by sme tu hľadali historickú pravdu, Słowackému ide o básnický, rozprávkový obraz histórie. Ako dramatické dielo má Balladyna veľmi blízko k Shakespearovým drámam. Iste nie náhodou sa nám pri Balladyne vybaví predstava Shakespearovej tragédie Macbeth. Słowackému tento typ tragédie veľmi vyhovoval na vyjadrenie jeho poznania o spoločenskom procese a ľudských vášňach. Shakespearovská dráma mu vyhovovala aj z hľadiska zámeru spojiť svet skutočný s rozprávkovým a využiť prvky paródie a humoru. Toto všetko však nijako nezastiera Słowackého originálny prínos a originálne poňatie témy, ktoré Balladyne zaisťujú miesto medzi najlepšími dielami poľskej literatúry.