Jaroslava Marcineková Knihy

Spomienky Gizely Lipovskej predstavujú svedectvo o dobe, na ktorú by mnohí (z rôznych dôvodov) radi zabudli. Niektorí sa ju usilujú vymazať z pamäti preto, že pre nich znamenala dovtedy nepredstaviteľné fyzické a duševné útrapy, iní zas nechcú, aby sa vedelo, že mali aktívny podiel na utrpení svojich spoluobčanov. Z týchto dôvodov je rozhovor Jaroslavy Marcinekovej s pani Lipovskou dôležitý nielen pre čitateľov, ktorým sa dostane táto útla kniha do rúk, ale aj pre slovenskú spoločnosť ako celok. Upozorňuje, ako rýchlo sa v „civilizovanej“ strednej Európe človek z váženého občana stal obeťou, ako ľahko sa dobrý sused zmenil na nepriateľa, dovtedy slušný človek na spolupáchateľa zla. Osud pani Gizely predstavuje preto viac než len ďalší kamienok do rozrastajúcej sa mozaiky holokaustu. Pripomína, že nesmieme zabúdať, ale naopak, musíme si stále znovu pripomínať, čo sa stalo. Pretože dejiny učia, že história sa môže zopakovať…

Poznať veľké dejiny je dôležité, ale poznať osudy jednotlivých židovských hrdinov je dôležité preto, aby sme pochopili tragiku a zároveň nezlomnú vôľu prežiť za akýchkoľvek okolností. V jednotlivých kapitolách sa dozvedáme nielen o všeobecnej histórii okresu a židovstva, ale aj o živote lekára Armina Hosanna, ktorý objavil účinky penicilínu desiatky rokov pred Flemingom. Bádanie o vraždách jedenástich Židov v Kolbasove v decembri 1945 nie je mediálna historiografia, ale pokus o nový pohľad na tieto tragické udalosti. S hrôzou zistíme, že tých, ktorí prežili hrôzy koncentrákov, čakala po návrate doma iba nenávisť. Spoznáme osud Arnošta Rosina, ktorému sa podarilo utiecť z Osvienčimu a spísať o zažitých zverstvách správu. Život Gizely Lipovskej, poslednej židovky z Uličskej doliny, je fascinujúcim a zároveň nesmierne smutným čítaním, z ktorého vyviera nezlomná vôľa žiť. Dozvieme sa o opustených, ale aj zachránených židovských cintorínoch. Ale najväčším zmyslom tejto publikácie je zachovanie pamäti. Je to čítanie miestami dojímavé, miestami objavné, ale vo svojej podstate neveselé. Je to čítanie, ktoré by malo byť povinné nielen pre obyvateľov okresu Snina. Pripomínanie tragického osudu Židov, a o to sa táto kniha snaží, je dôležité najmä pre budúcnosť. Nezabúdať a pripomínať musíme preto, aby sa dejiny neopakovali.