Ján Rozner Knihy

Ján Rozner - publicista, prekladateľ, literárny, divadelný, filmový kritik, dramaturg, od roku 1945 redaktor Národnej obrody, Pravdy, vydavateľstva Slovenský spisovateľ, vedúci pracovník SAV. Prekladal z anglickej a nemeckej literatúry. V 50. rokoch sa spoznal s prekladateľkou Zorou Jesenskou, s ktorou sa oženil. V období normalizácie mal zákaz publikovať a jeho diela a preklady boli vyradené z knižníc. Roku 1976 sa vysťahoval do Mníchova, kde žil až do smrti. V Mníchove sa v spomienkových prózach vracal do povojnových rokov a skoncipoval rozsiahly román s dokumentárno-biografickými prvkami Sedem dní do pohrebu, v ktorom s veľkou emotívnou silou zobrazil smrť manželky Zory Jesenskej a dramatické okolnosti súvisiace s jej pohrebom. Pretože išlo o známu osobnosť, ktorá sa verejne postavila proti sovietskej okupácii, komunistický režim sa usiloval pohreb všemožne obmedziť. Ten napokon aj tak prerástol do tichej manifestácie. Román má však širšie spoločenské pozadie a je zároveň kritickým obrazom štyridsaťročnej totality a figuruje v ňom celý rad postáv z oblasti kultúry i politiky.

Prózy z pozostalosti: Prvá noc po fronte, O otcovi, O matke, Martin potom a niekoľko krátkych próz z posledných rokov sú tematicky pestré, súvisia s povojnovou realitou a autor ich situoval do Bratislavy, kde sa narodil a prežil väčšiu časť života. Ukazuje sa čoraz zreteľnejšie, že Rozner bol výnimočný prozaický talent a je škoda, že jeho dielo sa slovenskej verejnosti dostáva až po autorovej smrti. Jeho texty charakterizuje vecnosť, faktografická nasýtenosť, presnosť v pomenovaní, intelektuálny nadhľad, jemný humor, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita.

Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom kvôli zdravotným problémom. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbol dejinných zvratov a politických manipulácií s ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom účastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy.

Slovenský pokrokový časopis Dav sdružoval mladou socialistickou slovenskou inteligenci. Studie rozebírá složitou vnitropolitickou situaci na Slovensku a vztahy Čechů a Slováků za první republiky, kdy časopis vycházel.