Tento autor inicioval jedno z prvých hnutí za reformu v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v Spojených štátoch. Ako bývalý pacient, ktorý strávil tri roky v ústave, sa zaslúžil o celoštátne i medzinárodné úsilie o zlepšenie starostlivosti v ústavoch, odstránenie stigmy duševných ochorení a podporu duševného zdravia. Jeho práca viedla k zásadnému posunu v postojoch k duševným chorobám a k zavedeniu poradcov do amerických škôl. Ako bývalý pacient, ktorý sám zažil útrapy, sa jeho písanie vyznačuje hlbokým pochopením pre tých, ktorí trpia, a naliehavou výzvou k humánnejšiemu a informovanejšiemu prístupu k starostlivosti o duševné zdravie.
V knize píše autor historii svých mladých let, z nichž tři zvláštně trudná prožil v ústavech pro duševně nemocné. Líčí život a poměry v amerických blázincích, jak se jevily zrakům nemocného a rekonvalescenta. Nic nepřidává, nepřehání - nic neokrašluje, nezamlčuje.
In 1905, after suffering a relapse and spending a few months at The Hartford Retreat, Clifford Whittingham Beers elected to write a book about his experiences living with mental illness and being subject to cruel treatment and physical abuse while being institutionalized. Titled, A Mind That Found Itself, the 1908 autobiography told the story of a young man who had suffered a life full of personal tragedy, leading to feelings of intense anxiety, paranoia and depression. Slowly being engulfed by intrusive thoughts and hallucinations, Beers found himself struggling with suicidal ideation and commitment by his well-intentioned family to a series of mental health institutions, each one seemingly worse than the last. Unique in its presentation of both self-awareness and the difficult reality of working towards recovery; the book paved the way for the American mental hygiene movement and removed the stigma of mental illness among the general public.