Andrej Belyj Knihy

Štyri symfónie Andreja Belyho—„Dramatická symfónia“, „Severná symfónia“, „Návrat“ a „Pohár snehových búrok“—predstavujú fantastické naratívy, ktoré ilustrujú modernistickú inováciu. Každé dielo ponúka jedinečné preskúmanie zložitých tém a živých obrazov, odrážajúc autorov osobitý štýl a umeleckú víziu. Tieto príbehy nielenže posúvajú hranice literárnej formy, ale tiež pozývajú čitateľov do bohato imaginatívneho sveta, čím sa stávajú nevyhnutnými pre pochopenie vývoja modernej literatúry.

Andrej Belyj (1880–1934) je jednou z najpozoruhodnejších a najuniverzálnejších osobností ruskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. V jeho rozsiahlom literárnom odkaze je zastúpená tak poézia a próza, ako aj publicistika a literárnovedná reflexia. Ako literárny teoretik Belyj zaviedol celý rad dodnes používaných literárnovedných termínov. Je napríklad autorom základnej verzologickej dichotómie rytmus/metrum, ktorú neskôr rozpracovali ruskí formalisti. Ako prozaik sa Belyj preslávil najmä experimentálnou prózou Peterburg, ktorá mu priniesla označenie ruský Joyce. Ako básnik je Belyj zaraďovaný do tzv. druhej vlny ruského symbolizmu, teda medzi ruských básnikov, ktorí vstúpili do literatúry začiatkom 20. storočia. Keďže symbolistickú poéziu nielen tvoril, ale o nej aj teoreticky uvažoval, hovorí sa o ňom i ako o ideológovi ruského básnického symbolizmu. Veľká časť jeho tvorby je ovplyvnená tzv. antropozofizmom. Belyj väčšmi ako jeho súčasníci experimentoval s jazykom a s prozodickou organizáciou básní. Vytvoril pomerne široké básnické dielo (okrem kratších básní písal aj poémy), v ktorom osobitné miesto zaujímajú tri zbierky: Zlato v azúre, Popol a Urna.

Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou.

V románe ruského mladosymbolistu Andreja Belého je vyrozprávaný príbeh mesta Peterburg a jeho obyvateľov počas prvej ruskej revolúcie v rokoch 1905 – 1907. Ulice sú plné postáv, tieňov a siluet, ktoré splývajú do sivej masy riadiacej sa inštinktmi. V honosnom dome sa zmietajú dvaja hlavní hrdinovia, otec Apolón Apolónovič a jeho syn Nikolaj. Ich vzťah je poznačený nenávisťou a odcudzením, pričom otec nenávidí synovu nečinnosť, zatiaľ čo syn túži po otcovej smrti. Zároveň sa tu rozvíja ľúbostný trojuholník, kde sa kvôli pokrivenej láske trápia všetci zúčastnení – Nikolaj, Sofia a oklamaný manžel. V rytmizovanej próze sa opakujú slová a pasáže, odrážajúce obsesiou postáv. Belyj prehlbuje baudelairovské videnie alegorizovaného veľkomesta a jeho román predstavuje jedinečný svet, vytvorený experimentálnymi a novátorskými postupmi, ktoré presahujú symbolizmus a prenikajú avantgardnými prvkami. Toto dielo je významným príspevkom ruskej a svetovej literatúry. Nové slovenské vydanie obsahuje doslov, kalendárium života a tvorby autora a textové vysvetlivky pre čitateľovu orientáciu.

Kniha obsahuje dve zo štyroch Symfónií ruského básnika, spisovateľa- symbolistu Andreja Belého (1880 - 1934), v poradí tretiu - Návrat a štvrtú Pohár metelíc. Experimentálne prózy na pomedzí s poéziou boli vytvorené podľa hudobných zákonitostí. Vznikali v kontexte tvorivých výbojov epochy od r. 1900 po 1907-8 a svojmu autorovi priniesli povesť odvážneho tvorcu nového umenia. Belyj ako prívrženec koncepcií filozofov - Immanuela Kanta o fenomenálnom a noumenálnom svete, Arthura Schopenhauera s jeho chápaním prvenstva hudby medzi umeniami i Friedricha Nietzscheho, ktorého dielo Tak vravel Zarathustra sa preňho stalo hlavnou inšpiráciou, napísal svoje symfónie tak, aby každá bola iná, odlíšená svojím „vnútorným“ rytmom. Spája ich téma zápasu Večnosti s neúprosne uplývajúcim časom, ktorý autor chápe fatalisticky ako nezvratnosť osudu. Konkrétne je však ukotvenie Symfónií v čase a priestore, kde žijú postavy súdobých mladých intelektuálov a umelcov. Kým Návrat vypovedá o moskovskom živote tých čias, dej symbolisticky zašifrovaného Poháru metelíc sa odohráva v Sankt-Peterburgu a v kláštore medzi lesmi. Spisovateľove originálne pokusy o novú prózu nenašli pokračovateľov. Symfónie, týka sa to hlavne štvrtej, sa pre svoju zložitosť a artistnosť pokladali za nepreložiteľné.

Andrej Belyj je známy slovenskému čitateľovi predovšetkým ako prozaik a hlavne ako autor kultového románu Peterburg, ktorý sme vydali v roku 2003. Menej Belého na Slovensku poznáme ako básnika, hoci je autorom ôsmych básnických zbierok a zohral významnú úlohu v dejinách ruského i svetového literárneho symbolizmu i poézie. Po pätnástich rokoch od vydania Peterburgu sa teda k Belému vraciame a vydávame reprezentatívny výber z jeho poézie. Kniha vychádza v edícii TORQUIS bilingválne t. j. na dvojsránke ruský originál a slovenský preklad. Týmto počinom chceme zároveň pripomenúť aj autora celého projektu, nedávno zosnulého básnika a prekladateľa Juraja Andričíka, ktorý sa Belého tvorbe venoval v posledných rokoch a okrem výberu básní a prekladu pripravil aj krátke kalendárium a napísal doslov. Knihu vhodne dopĺňajú symbolistické ilustrácie Pavla Vilikovského a obal tvorí detail obrazu Michaila Vrubeľa Sediaci démon. Typografická úprava AppleStudio a Ján Novák.

První velký román předního ruského symbolisty byl poprvé vydán r. 1910. Děj se odehrává ve vesnickém a provinciálně maloměstském prostředí, kde mladý intelektuál Petr Darjalskij reprezentuje zároveň zmítající se a neutěšenou existenci tehdejší inteligence i ducha obětovaného spodníminstinktům. V knize se osvědčuje autorovo strhující prozaické umění, v němž melodická výstavba vět vyvolavá naladění atmosféry a spád příběhu se snoubí s mistrným vystižením postav.

Výbor z básnické tvorby nejvýznamnějšího představitele ruského symbolismu.

Dvě poslední básnické sbírky (Hvězda, Po rozluce) velkého ruského básníka, prozaika, literárního teoretika a filosofa (1880–1934), které přispívají k poznání jednoho z kulminačních období autorova života. Sbírky, představující autorův lyrický deník, přinášejí verše milostné,vzývající a proklínající lásku, verše věnované uměleckým přátelům verše s náměty politickými, verše meditující nad životem a časem, verše obrážející filosofické zápasy, verše přírodní lyriky apod.

Autobiografické dílo ruského básníka, prozaika a literárního teoretika, podle směru extrémního symbolisty. Umělecký a vědecký pokus zachytit vnímání dítěte. Průzkum počátků dětského vnímání sledovaný na pásmu dojmů a představ,také prvních nejistot, úzkostí a radostí z útléhodětství. Každá osoba nebo věc vstupující do děje má zde svůj „roj“ metafor a sdružených představ, motivovaný buď dětským vnímáním, slovní hříčkou, zvukovou asociací, nebo doslovným pojetím metafory.

Rozsáhlá poéma významného představitele ruského symbolismu (1880–1934), pokládaná z jeho osmi básnických sbírek za dílo nejlepší a nejtypičtější.

This volume contains a 15-page Introduction on Andrey Bely's work, followed by a the first published translation of The Dramatic Symphony (by Roger and Angela Keys), its hero struggling against philosophical nihilism. To dramatize the split between the world of matter and the world of the spirit, Bely utilizes musical formal structures and motif variation/development. The remainder of the volume consists of Bely's essay The Forms of Art (translated with an introduction and notes by John Elsworth); 183 pages.

Russian

One of the most important works of twentieth-century Russian prose, Kotik Letaev, the great symbolist novel of childhood, depicts the emergence of consciousness and its development into self-consciousness in a Russian boy growing up among the Moscow intelligentsia in the 1800s. Kotik's experience is based on elements from Bely's own early childhood, but on a larger level his experience represents the stages of human history, the history of philosophy, and childhood language development. The story, seen through the eyes of a child from the age of three to five years, is told in complex, poetically developed adult language, rich in imagery and musical sound effects.