Po neuveriteľných dobrodružstvách v Stredomorí dostáva sa Angelika do harému Muleja Izmaela, z ktorého niet úniku...
Dominik Jerábek Knihy
Román je preniknutý láskou syna k nevlastnému otcovi, ktorý mu bol opravdivým otcom. Lebo "otcom nie je ten, koho uvádza zákon, ale koho uznal za svojho otca syn". Nie povinnosť diktovaná zákonom, lež zákon diktovaný srdcom.
V románe autor vykreslil typ mladého dievčaťa z tých najchudobnejších rímskych vrstiev. Hrdinka románu, Adriana, je mladé dievča, plné ideálov, plné túžby po šťastí, ktoré by prežívala po boku milovaného muža, v kruhu svojich detí. Svoje ideály však veľmi skoro stráca, lebo život ju postavil zoči-voči krutému životu, v ktorom nevidí nijakú peknú a radostnú perspektívu, nijaký ideál, lebo poznáva, že sú to iba prázdne pojmy, ak človek nemá peňazí, ak nie je čo jesť. A na druhej strane vidí úžasné bohatstvo rímskej smotánky, ich rozhadzovačný život, plný prepychu. Túži stať sa dobrou, túži po prepychu, po peniazoch. Stane sa prostitútkou kvôli peniazom...
Sú to tri rozhovory odohrávajúce sa v 16. storočí: prvý rozpráva o živote mníšok, druhý o vydatých ženách a tretí o živote neviestok.
Milý prior, hovorí Florenťan Berto Folchi, ktorého práve drsne vyušili pri ľúbostnom dobrodružstve, "porozprávam vám najkrajšiu novinku, akú ste kedy počuli." A tu sa novela definuje sama. Niečo sa stalo, priamo medzi nami, v našom strede v dedine pri Florencii, niečo celkom všedné: dvaja sa milujú vo vinici, okoloidúci pocestný má smäd a chce si ukradnúť trochu hrozna, pri skoku cez múrik narazí na chrbát milencovi, zlodej sa vydesí, rozkričí, zburcuje sa dedina krikom i zvonením - slovom, dosť látky na "novelu", ktorú treba len dorozprávať.
