Joaquin Marco Knihy

Jeden z najslávnejších románov 20. storočia, ktorý bol preložený do viac ako 37 jazykov, a vyšiel v počte vyše 30 miliónov kusov. Román Sto rokov samoty prvý raz vyšiel v roku 1967, Gabriel García Márquez mal vtedy 39 rokov a svet si navždy zapamätal jeho meno. Dnes je román považovaný za jedno z najvýznamnejších diel latinskoamerickej a svetovej literatúry. Nápad na jeho napísanie sa zrodil v januári 1965, keď Márquez cestoval s rodinou na dovolenku do Acapulca. Začul vravu mestečka Macondo a hneď vedel, ako napíše svoj nový román. Vrátil sa domov, zatvoril sa do pracovne, a keď z nej po osemnástich mesiacoch vyšiel, v ruke držal 1 300 strán rukopisu a bol šťastný. Príbeh je komponovaný z množstva reálnych aj fantazijných epizód a rozpráva o pôvabných i krutých príhodách šiestich generácií rodiny Buendíovcov z fiktívneho mestečka Macondo. Koho môže kniha zaujať: Čitateľov, ktorí sa chcú nechať príbehom očariť a radi si prečítajú titul z osvedčenej svetovej klasiky.

Novela Plukovníkovi nemá kto napísať (1961) bola druhou vydanou knihou Gabriela Garcíu Márqueza. Kniha vznikla v období avantgardných východísk ranej autorovej tvorby, keď nadväzoval na tvorbu Franza Kafku, Williama Faulknera a ďalších svetových modernistov. Novela len náznakovo predstavuje rozprávačské postupy neskoršieho magického realizmu. Vyše sedemdesiatročný plukovník a jeho žena prežívajú starobu v upadajúcom, malom kolumbijskom mestečku v strašných životných podmienkach. Postupne predávajú rodinné dedičstvo, aby mali čo jesť a zúfalo očakávajú doručenie listu, ktorý ohlási začiatok vyplácania penzie. Symbolom vyše pätnásťročného čakania a nadľudskej výdrže i vzdoru strádajúceho jednotlivca sa stane kohút, ktorého rodičom zanechal záhadne stratený syn. Brilantná kompozícia príbehu dvojice jednoduchých ľudí, ktorí sa napriek každodenným útrapám nevzdávajú, patrí k prvým vrcholom spisovateľovej rozsiahlej prozaickej tvorby.