Clarissa Pinkolová Estésová Životopis

Clarissa sa narodila v rodine Cepción Ixtizovej a Emilia Mariu Reyesa, španielsko-indiánskych mesticov v severnej Indiane. Ako malú ju však rodičia poskytli na adopciu a vo veku štyroch rokov sa dostala do rodiny maďarských prisťahovalcov preživších holokaust - Marusky Hornyakovej a Jószefa Pinkolu a vyrastala v Michigane. Malú Clarissu veľmi ovplyvnilo prostredie divokej prírody a príbehy, ktoré jej rozprávali príbuzní jej adoptívnych rodičov. Vyrastala v prostredí imigrantov - poľnohospodárov a remeselníkov, z ktorých mnohí nevedeli čítať ani písať, ale svoje nesmierne bohaté tradície, príbehy, mýty, skúsenosti a poznatky o prírode a živote si odovzdávali výlučne ústnym podaním. Táto skúsenosť poznačila aj celú jej tvorbu a už ako dvadsaťpäťročná začala zaznamenávať príbehy vypočuté v detstve, zaujímala sa o prírodné národy a ich príbehy, mýty, rozprávania Židov, Írov, Grékov, Talianov, Nemcov a mnohých iných. V roku 1967 sa Pinkolová vydala, porodila tri dcéry, ale manželstvo sa v roku 1974 rozpadlo.V roku 1976 ukončila vysokoškolské vzdelanie ako psychoterapeut na Loretto Heights College v Denveri v Colorade. Doktorát z multikultúrnych štúdií a klinickej psychológie získala na Union Institute & University v roku 1981. Postgraduálne štúdium jungiánskej analytickej psychológie absolvovala v Medzinárodnej spoločnosti pre analytickú psychológiu (ISAP) v Zürichu v roku 1984. V roku 1989, krátko po svojom druhom sobáši s dôstojníkom amerického letectva, prvýkrát vystúpila pred publikom v rozhlasovom vysielaní. Vďaka svojím pútavým rozprávaniam, v ktorých Jungovou analytickou psychológiou rozoberala tradičné príbehy a legendy, si získala popularitu a mohla tak v roku 1992 vydať svoju prvú knihu „Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy“ (angl. Women Who Run With the Wolves: Myths and Stories of the Wild Woman Archetype). Táto jej prvotina sa čoskoro stala svetovým bestsellerom. V zozname New York Times bola zaradená medzi bestsellermi 144 týždňov od jej vydania.Často je pozývaná na rôzne univerzity ako hosť, kde prednáša o svojich knihách a témach, ktorým sa v rámci kariéry venuje. Od roku 1992 sa začala venovať písaniu kníh, ktoré sú zamerané najmä na motiváciu človeka v duševnom pokroku a sprevádzaniu pri tomto duševnom pokroku. Jej diela boli doposiaľ publikované v 37 jazykoch. Po vyštudovaní začala v 60-tych rokoch pracovať vo Veteránskej nemocnici Edwarda Hinesa mladšieho v meste Hines, štát Illinois. Pracovala tu s vojakmi z prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny, Kórejskej a Vietnamskej vojny, ktorí boli ochrnutí alebo prišli o nejakú končatinu. Popri tom pracovala aj v iných zariadeniach, kde sa starala o vážne zranené deti, ako aj o vojnových veteránov a ich rodiny. Už vtedy sa venovala ľuďom, ktorí boli v šoku (dnes nazývané post-traumatická stresová porucha). Dr. Estésová taktiež pracovala s osobami, ktoré stratili dieťa a s rodinami, v ktorých došlo k zavraždeniu nejakého člena. Slúžila na miestach zasiahnutých prírodnými katastrofami, kde pri práci s postihnutými osobami napísala Protokol o zotavení po traume (v orig. Post-trauma Recovery Protocol). Tento protokol bol prvýkrát preložený v roku 1988 pre ľudí, ktorí prežili zemetrasenie v Arménsku. V rokoch 1999-2002 pracovala na Strednej škole Columbine (v angl. Columbine High School) v štáte Colorado (USA), po masakri, ktorý sa tu odohral.