Isaac Bashevis Singer (* 21. november 1902, Leoncin, Poľsko – † 24. júl 1991, Miami, Florida, USA) bol americký prozaik poľského pôvodu píšuci takmer výhradne v jazyku jidiš. Svoje diela potom pre amerických čitateľov sám prekladal do angličtiny.
Vrelý ľúbostný vzťah medzi kresťanským dievčaťom a židovským mužom, ktorý žije kruté roky otroctva v odľahlých poľských vrchoch, je hlavným motívom jedinečnej knihy nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. I. Singera. Z anglického originálu preložil Vladislav Gális.
Spoločným znakom obľúbených poviedok situovaných do židovských komunít na poľskom vidieku, do varšavských bohémskych kruhov alebo emigrantských komunít v Amerike je rozprávačské majstrovstvo, v ktorom sa snúbi tajomno so zmyslom pre realistický detail, citlivosť s láskavým humorom bez irónie a odsúdenia, zmyselnosť s filozofickou hĺbkou. Príbehy nositeľa Nobelovej ceny za literatúru oslovujú ešte čímsi: posolstvom dobra, súcitu, úcty k múdrosti, vzdelanosti, posolstvom lásky a súdržnosti rodiny.