Veronika Goldiňáková Knihy

Vresová môrka je novu knihou známej autorky a ilustrátorky Oksany Bula. Je to nádherná komiksová rozprávka o malej môrke, ktorá prekoná svoj strach z neznámeho a prvý krát v živote opustí svoj úkryt. Odkiaľ sa cez deň berú farby a kam v noci miznú? O tom vie Sivá môrka! Žije na Vresovej lúke a zo všetkého najviac sa bojí denného svetla. Zvykla si skrývať sa vo vresovisku a svoju skrýšu opúšťa iba po zotmení. Sníva o tom, že raz uvidí stromy, a je presvedčená, že je jedinou morou na svete. V jeden večer sa však ukáže, že to nie je tak. V Srdci lesa stojí dom všetkých môr a všetky vraj majú kúzelné schopnosti! Poznajú kúzla, o akých Sivá môrka len snívala. Dokonca vedia, ako sa nebáť Slnka! Ak sa ich Sivá môrka chce naučiť, musí sa za nimi okamžite vybrať. Odváži sa však prvýkrát v živote opustiť svoju skrýšu?

Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna. Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené. Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal. Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej.

Výber z poviedkovej tvorby súčasných ruských spisovateliek a spisovateľov v preklade študentiek a študentov prekladateľstva z projektu Samyzdat. Spomienky, prelínanie minulosti s prítomnosťou. Traumy, s ktorými sa treba vysporiadať. A jediným liekom je zase len plynutie času. Kde vzniká nostalgia?

Príbeh chlapca, ktorého nevinná lož navždy zmenila osud celého mesta Jedenásťročný Nico Krispis nikdy nikomu neklamal. Keď jeho rodné Saloniki v Grécku obsadia nacisti a skrývajúceho sa dôverčivého chlapca nájde nemecký vojak, ponúkne mu šancu zachrániť svoju rodinu. Stačí, ak Nico presvedčí ostatných židovských obyvateľov mesta, aby nastúpili do vlaku mieriaceho do Auschwitzu, kde ich údajne čaká nová práca, domov a bezpečie. Nevinný chlapec netuší, že sa dal zatiahnuť do krutej hry, a tak na nástupišti deň čo deň ubezpečuje pasažierov, že smerujú do bezpečia. Pred odchodom posledného vlaku však Nico zbadá, ako do vagóna vlečú aj jeho rodinu. Až vtedy si uvedomí, že nechtiac oklamal všetkých, ktorých poznal a miloval a vlaky odvážajú ľudí na smrť. Nico utečie, ale už nikdy nepovie pravdu. V Malom klamárovi Mitch Albom skúma následky ľudských zrád a majstrovsky prepletá príbehy Nica, z ktorého sa stane patologický klamár; jeho staršieho brata Sebastiana, ktorý sa mu za zradu túži pomstiť; dievčaťa Fannie, ktoré si medzi bratmi musí vybrať; a nacistu Uda Grafa, ktorý svojimi klamstvami navždy zmení ich životy. Príbeh „malého klamára“ preniká až k srdcu a zanecháva v ňom ozvenu bolesti a nádeje. Rozprávačkou nie je nik iný, než sama Pravda a ukáže nám, aké škody dokáže spôsobiť lož, ale aj sila lásky, ktorá vedie k odpusteniu a napokon aj k vykúpeniu. „Človek spraví pre odpustenie čokoľvek.“