A la différence de l'ouvrage de D. Pageaux (collection Cursus) qui porte plus sur les méthodes, cet ouvrage plus ancien s'interroge sur la naissance et le développement de la littérature comparée, les échanges littéraires internationaux, l'histoire littéraire générale.
Baudelaire je najväčším básnikom, lebo je básnikom výčitiek svedomia. — Paul
Claudel Básnická zbierka Charlesa Baudelaira Kvety zla prvýkrát vychádza v
slovenskom jazyku vo svojej celistvosti v skvelom preklade Jána Švantnera. V
čase svojho vzniku vyvolala spoločenské pohoršenie pre otvorenosť zobrazenia
pozdvihujúcej i zničujúcej lásky v celej jej mnohorakosti, ale najmä pre
otvorenosť zobrazenia zla, ktoré básnik vnímal ako všadeprítomné. Z veršov
vyviera napätie medzi jeho vnútorným svetom a okolitou realitou, cítiť v nich
úľak zo života aj údiv z jeho krásy. Krásu však nevníma podľa tradičných
kritérií, čím predbieha svoju dobu. Krása je preňho rovnako zlovestná a
zničujúca ako blahodarná a podnecujúca, môže byť ohyzdná, a za každých
okolností je bizarná. Podľa Baudelaira je krása nielen estetický, ale aj
etický fenomén. Kvety zla sú tak akousi anatómiou ľudského sveta v materiálnom
i morálnom zmysle. Baudelaire v nich anticipoval mnohé javy, ktoré sa neskôr
stali predmetom skúmania literatúry a filozofie. Vďaka tomu je základným
kameňom modernej poézie a stal sa predchodcom a inšpirátorom moderného cítenia
a myslenia, ako ho poznáme z diel najvýznamnejších autorov 20. storočia aj
súčasnosti. Vydanie dopĺňajú ilustrácie Andreja Dúbravského.
Ce volume refuse le cliché d'un humble romantisme - celui de Lamartine et du premier Hugo - qui aurait poussé à l'ombre tutélaire du classicisme. Une problématique du romantisme ouvre le livre qui voit ce grand mouvement européen se développer en France avant 1840, plutôt dans les mœurs, dans la littérature marginale et dans les conceptions utopiques des socialismes que dans les œuvres inscrites autrefois par les manuels au titre du romantisme dans les vers si sages des Méditations ou dans les ballades échevelées du jeune Hugo. Mais après 1840 s'instaure un romantisme à la française - le surnaturalisme - qui va orienter toute notre littérature vers la modernité. Max Milner, professeur émérite à la Sorbonne nouvelle est président de la Société des Etudes romantiques. Claude Pichois, professeur émérite à la Sorbonne nouvelle enseigne également à l'université Vanderbilt, dont il dirige le centre Baudelaire.