Curt Meyer Clason Knihy

Autobiografické svedectvo známeho mysliteľa, nositeľa Nobelovej ceny mieru za rok 1986. Príbeh Židov deportovaných z autorovej rodnej obce - rumunského Sighetu - do Osvienčimu Noc Elie Wiesela je prvou knihou románovej trilógie Noc, Úsvit a Deň. Popri dielach Prima Leviho a Denníka Anny Frankovej je kniha považovaná za jeden z pilierov literatúry o holokauste. V románe Noc sú opisované vlastné zážitky autora – mladého ortodoxného Žida, pochádzajúceho z rumunského mesta Sighet v Transylvánii. V roku 1944 bol aj s rodinou deportovaný do nacistických vyhladzovacích táborov Osvienčim a Buchenwald. Svoje hrozné zážitky sa odhodlal opísať až v rokoch 1954 – 1955 v rozsiahlom rukopise napísanom v jidiš. Jeho skrátená verzia bola v roku 1956 vydaná v Argentíne pod názvom: "A svet mlčal." V roku 1958 vyšla vo francúzštine pod novým názvom: "La Nuit" v parížskom vydavateľstve Les Éditions de Minuit a v roku 1960 v angličtine ako: "Night." Kniha bola neskôr preložená aj do ďalších jazykov.

Ústrednou postavou rovnomennej novely je veľkostatkárka s neobmedzenou mocou nad obyvateľmi svojho panstva, ktorí sa ocitnú v postavení nevoľníkov. Veľká Matróna používa viaceré praktiky (právo prvej noci, adopcia nemanželských detí, manipulácia pri voľbách), aby si udržala svoju zvrchovanú moc. Okrem príbehu o Veľkej Matróne sú v knihe aj ďalšie poviedky, ktoré Márquez napísal krátko po vydaní románu Sto rokov samoty. Nie sú situované do Maconda, ale do nepomenovanej typickej rybárskej osady na nehostinnom skalnatom pobreží karibskej oblasti.

Curt Meyer-Clason, geboren 1910 in Ludwigsburg und verstorben 2012 in München, war Übersetzer für Texte aus dem Spanischen, Portugiesischen und dem Portugiesisch-Brasilianischen, sowie Herausgeber und Essayist.

Auf einer Insel, wenige Seemeilen von der brasilianischen Küste entfernt, lebte vor Jahren ein abenteuerlicher Haufe von Leuten, vom Zwang der Zufälle zusammengetrieben aus vielen Windrichtungen – jugoslawische Seemänner, italienische Piloten, deutsche Wissenschaftler, Techniker und Kaufleute, argentinische Pelzschmuggler, Strandläufer und Weltenbummler ohne Nationalität, ohne Paß und Reiseziel. Sie hatten sich – anscheinend auf Anordnung der Behörden – in dem freigemachten Flügel einer Strafkolonie und in den halbverfallenen Bauten einer Quarantänestation aus der Kolonialzeit eingerichtet, so häuslich wie möglich und auf unabsehbare Zeit.