Stefan Zweig Poradie kníh

Velikán svetovej literatúry Stefan Zweig (1881 – 1942), spisovateľ, esejista, básnik a prekladateľ, stále oslovuje svojím dielom nových a nových čitateľov. V slovenskom preklade vyšli napríklad jeho romány Opojenie z premeny, Netrpezlivosť srdca, eseje Hviezdne hodiny ľudstva, Liečba duchom, autobiografický román Svet včerajška, biografické romány Balzac, Mária Antoinetta či Mária Stuartová. Sujetom poslednej Zweigovej knihy je renesančný mysliteľ, humanista a skeptik, otec literárnej esejistiky, Michel de Montaigne. Hoci biografia Montaigne nebola dokončená, zostali v nej autorove poznámky, ktoré zvykol vždy pred vydaním knihy odstrániť, nie je to jej nedostatkom, naopak. Podáva svedectvo nielen o Montaigneovi a jeho dobe, ale aj o Zweigovi. Biografia Montaigne vznikla šťastnou náhodou. Stefan Zweig utiekol s nacistami okupovanej Európy do Brazílie, kde sa usadil v meste Petrópolis. Práve tu objavil Montaigneove dvojzväzkové Eseje, ktoré vnímal ako útechu vo svojom postavení vyhnanca. Montaigneov životopis písal s veľkým zaujatím, videl paralelu medzi nacistickou brutalitou a náboženskými vojnami v časoch Montaigneových. Za štyristo rokov sa ľudstvo nezmenilo. Stefan Zweig vzdáva úctu Michelovi de Montaigne, človeku a humanistovi, ktorý nikdy nezradil svoje vnútorné presvedčenie a aj v najťažších časoch zostal homme libre, slobodným človekom. Slovenský preklad je doplnený o esej Mareka Kurtu Zweig vs Montaigne.

Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.

Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. „Európa na prelome storočia: Mierové zvony ohlasovali nové, posledné storočie druhého tisícročia...“ Tak znie začiatok nespravodlivo zabudnutej práce, ktorá sa nespomína v žiadnej významnej biografii. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na zohľadnenie úlohy Rakúsko-Uhorska. Tento spis vyšiel pod názvom Nedeliteľné a nerozlučiteľné a dokumentoval bratstvo v zbrani medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. Stefan Zweig vtedy patril k Literárnej skupine, ktorá počas prvej svetovej vojny pracovala vo vojenskom ústave. Pričinil sa o to Zweigov chatrný zdravotný stav, ale zaiste aj samotná predstava, že by sa ako presvedčený pacifista a humanista chopil zbrane. Ešte donedávna vyzýval ľudí, aby „učili mládež nenávidieť nenávisť“, teraz sa púšťal do militaristického textu. Stefan Zweig nás v eseji Pred búrkou, ktorá sa na verejnosť dostáva po viac ako storočí, sprevádza obdobím rakúsko-uhorskej monarchie, ponúka pohľad do viacerých európskych dynastií a osvetľuje, ako sa vojna stávala každým dňom nevyhnutnou. Je to brilantná kniha neoceniteľnej hodnoty a predovšetkým varovný prst pre dnešnú Európu, v mnohom až zarážajúco podobnú tej predvojnovej.

Stefan Zweig (1881 – 1942) bol rakúsky spisovateľ, esejista a pacifista, ktorý sa zasadzoval za zjednotenú duchovnú Európu a harmóniu medzi národmi a kultúrami. Jeho život bol poznačený oboma svetovými vojnami; proti prvej sa postavil, zatiaľ čo druhá ho zlomila a viedla k jeho samovražde. Vo svojej literárnej činnosti neúnavne obhajoval právo na uznanie prirodzenosti človeka a odmietal pokrytectvo. Silne ovplyvnený Freudovou psychoanalýzou, zobrazoval postavy zmietané vášňami, od historických osobností po obyčajných ľudí. Po emigrácii do Spojeného kráľovstva a neskôr do Brazílie sa jeho život skončil tragicky, keď sa dozvedel o ničení kultúrnych hodnôt nacistami. V jeho románe je príbeh dievčiny, ktorá z monotónneho života v malej obci preniká do veľkomestskej smotánky, kde sa stáva krásavica obletovaná majetnými vrstovníkmi. Jej "opojenie z premeny" však netrvá dlho. Dielo je plné kontrastov, stereotypov a boja o priazeň, pričom dokonale vystihuje vnútorné prázdno, ktoré po vojne zasiahlo premýšľajúcich ľudí. Písané začiatkom tridsiatych rokov, dielo vyšlo až posmrtne v roku 1982, keď autorovi bránila v práci ekonomická a politická situácia v Európe.

Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy. Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.

Šachová novela je literárnou perlou Zweigovej novelistickej a poviedkovej tvorby. Autor v diele bravúrne rozvíja príbeh, ktorý vyvrcholí konfrontáciou dvoch šachových majstrov počas plavby parníkom z New Yorku do Buenos Aires. Krátko po vyplávaní lode vyzve zopár šachových nadšencov na súboj jedného z prominentných pasažierov, šachového veľmajstra Mirka Czentovica. Prvú partiu vyhrá Czentovic a porazení žiadajú odvetu. Spočiatku je veľmajster v prevahe, vtom sa však k hráčom pripojí nenápadný muž, poradí im niekoľko skvelých ťahov, a partia sa skončí remízou. Kto je tento doktor B., záhadný brilantný šachista? Ako sa súboj skončí?... celý text

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Strhujúci príbeh vášnivo zaľúbenej ochrnutej dievčiny a súcitného mladého poručíka z miestnej vojenskej posádky zaujal nielen čitateľov v rozličných krajinách, kde román vyšiel, ale aj dramatických tvorcov, ktorí z neho vytvorili sugestívny film s večne aktuálnou témou. Zweigov román nastoľuje závažný etický problém a je súčasne aj obrazom mravov a spoločenských pomerov v Rakúsko-uhorskej monarchii v epoche vyúsťujúcej do prvej svetovej vojny.