Stefan Zweig [čítaj cvajg] * (28. november 1881, Viedeň, Rakúsko – † 23. február 1942, Petrópolis, Brazília) bol rakúsky prozaik židovského pôvodu, esejista, básnik a prekladateľ.
Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatickýchvrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a intoleranciu.
Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy. Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.
Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.
Životopis francúzskej kráľovny, dcéry Márie Terézie, ktorá zažila vrchol moci, ale aj pád a skončila na popravisku.
Joseph Fouché je zaujímavou, aj keď desivou postavou francúzskych dejín. Objavil sa počas revolúcie a udržal sa v pozadí, ale predsa na výslní až do reštaurácie Bourbonovcov. Prežil tak nielen prvotné besnenie revolúcie za Robespierra, ale aj Carnota, Barasa a celú vládu Napolona. Tento zakladateľ tajnej polície sa pridal vždy na stranu silnejšieho. Jeho receptom bola bezcharakternosť a absencia akéhokoľvek presvedčenia. Autor tak sleduje v biografii jeho životné osudy spojené s dejinami Francúzska.
Dramatický život škótskej kráľovnej Márie Stuartovej, ako aj jeho zobrazenie v rôznych dobových dokumentoch a neskorších literárnych dielach, podrobil S. Zweig podrobnému skúmaniu. Výsledkom je rozsiahly životopisný román, v ktorom autor plasticky vykresľuje pomery na kráľovskom dvore, intrigy, politické záujmy ovplyvňujúce ľudské (i kráľovské) životy. Ilustrácie: reprodukcie dobových portrétov
a prvá plavba Victorie okolo sveta
Pútavý obraz Španielska a Portugalska na vrchole ich slávy - v 16. storočí, kedy zámorské objavy vyvrcholili plavbou okolo sveta. Prvé vydanie.
Krátke biografie obsiahnuté v jednom z jeho najslávnejších diel v Hviezdnych hodinách ľudstva sa nesú v duchu humanistického pátosu. Zweig v nich chcel ukázať rozmanitosť, bohatosť, cieľavedomosť, silu vôle i vnútornú tragiku veľkých osobností, pranieroval reakciu, nenávistnú nízkosť, bezduchosť a nepriateľstvo duchu, chcel svojho čitateľa viesť k vnútornej harmónii, k vyrovnanosti toho, kto poznal, k vnútornému jasu z duchovného bohatstva a napokom predsa len aj - k odvážnej činorodosti. Zweigove Hviezdne hodiny ľudstva vo výnimočnom preklade slovenskej prekladateľky Perly Bžochovej nám predstavujú obrazy ľudí veľkých, smelých, ženúcich sa za cieľmi, ktoré ovplyvnili osudy ľudstva.
V dvoch zbierkach esejí " Stavitelia sveta" a " Stretnutia s ľuďmi, knihami a mestami", z ktorých je zostavený výber, konfrontuje Stefan Zweig svoje názory a úsilie s velikánmi devätnásteho a dvadsiateho storočia. (Dostojevskij, Tolstoj, Gorkij, Balzac, Dickens, Goethe, Holderlin, Kleist, Rilke, Sainte-Beuve, Joyce a i.), spája autobiografiu s bilanciou epochy. Tridsať rokov jeho literárnych úvah neodzrkadľuje len zážitok a názor samoľúbeho jednotlivca, ale prežívanie sveta a udalostí ako ho cítila vari celá jeho generácia. Zweig nechce byť, ako sám hovorí, stredobodom a zmyslom knihy, ale sprostredkovateľom hodnôt a zážitkov, ktoré jemu a jeho rovesníkom znásobovali zmysel existencie a predstavujú veľkú časť toho, čo im bolo podnetom, šťastím, ziskom a skúsenosťou mladosti. Sú to stretnutia s ľuďmi, s knihami, s dobou, ktoré ho raz rozpálili do rojčivého nadšenia a inokedy nútili vytriezvieť. Že v týchto literárnych skvostoch chýba postoj politika, to je prejav jeho životného úsilia a nadstraníckosť vo všetkých veciach, úsilia pochopiť aj to, čo mu je cudzie, a hodnotiť národy a epochy, postavy a diela len v ich pozitívnom, tvorivom zmysle a týmto neúnavným úsilím o pochopenie slúžiť nezničiteľnému ideálu: humánnemu porozumeniu medzi ľuďmi, národmi, kultúrami a svetonáhľadmi.
Šachová novela je literárnou perlou Zweigovej novelistickej a poviedkovej tvorby. Autor v diele bravúrne rozvíja príbeh, ktorý vyvrcholí konfrontáciou dvoch šachových majstrov počas plavby parníkom z New Yorku do Buenos Aires. Krátko po vyplávaní lode vyzve zopár šachových nadšencov na súboj jedného z prominentných pasažierov, šachového veľmajstra Mirka Czentovica. Prvú partiu vyhrá Czentovic a porazení žiadajú odvetu. Spočiatku je veľmajster v prevahe, vtom sa však k hráčom pripojí nenápadný muž, poradí im niekoľko skvelých ťahov, a partia sa skončí remízou. Kto je tento doktor B., záhadný brilantný šachista? Ako sa súboj skončí?... celý text
