Stefan Zweig Knihy

Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatickýchvrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a intoleranciu.

Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy. Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Životopis francúzskej kráľovny, dcéry Márie Terézie, ktorá zažila vrchol moci, ale aj pád a skončila na popravisku.

Technológia moci. Napoleon, Lafayette, Talleyrand a popri nich ako stálica Fouché. Brilantné spracovanie života jedného z najmocnejších ľudí svojej doby.

Pútavý obraz Španielska a Portugalska na vrchole ich slávy - v 16. storočí, kedy zámorské objavy vyvrcholili plavbou okolo sveta. Prvé vydanie.

Dramatický život škótskej kráľovnej Márie Stuartovej, ako aj jeho zobrazenie v rôznych dobových dokumentoch a neskorších literárnych dielach, podrobil S. Zweig podrobnému skúmaniu. Výsledkom je rozsiahly životopisný román, v ktorom autor plasticky vykresľuje pomery na kráľovskom dvore, intrigy, politické záujmy ovplyvňujúce ľudské (i kráľovské) životy. Ilustrácie: reprodukcie dobových portrétov

Najnovší slovenský preklad kultovej knihy Stefana Zweiga od Dany Petrigáčovej doplnený o nádherné ilustrácie oceňovaného českého ilustrátora Jindřicha Janíčka. Majstrovsky napísané eseje, v ktorých autor zachytáva významné okamihy dejín ľudstva. Zweig vo svojich textoch zaznamenáva kľúčové chvíle najväčších geografických objavov, technických vynálezov a dejinných zlomov, no predovšetkým prchavé momenty víťazstva nezlomnej ľudskej vôle a intelektu. Dvanásť brilantne napísaných miniatúr, stojacich na pomedzí eseje a básnického obrazu, patrí k vrcholným dielam tvorby Stefana Zweiga.

V dvoch zbierkach esejí " Stavitelia sveta" a " Stretnutia s ľuďmi, knihami a mestami", z ktorých je zostavený výber, konfrontuje Stefan Zweig svoje názory a úsilie s velikánmi devätnásteho a dvadsiateho storočia. (Dostojevskij, Tolstoj, Gorkij, Balzac, Dickens, Goethe, Holderlin, Kleist, Rilke, Sainte-Beuve, Joyce a i.), spája autobiografiu s bilanciou epochy. Tridsať rokov jeho literárnych úvah neodzrkadľuje len zážitok a názor samoľúbeho jednotlivca, ale prežívanie sveta a udalostí ako ho cítila vari celá jeho generácia. Zweig nechce byť, ako sám hovorí, stredobodom a zmyslom knihy, ale sprostredkovateľom hodnôt a zážitkov, ktoré jemu a jeho rovesníkom znásobovali zmysel existencie a predstavujú veľkú časť toho, čo im bolo podnetom, šťastím, ziskom a skúsenosťou mladosti. Sú to stretnutia s ľuďmi, s knihami, s dobou, ktoré ho raz rozpálili do rojčivého nadšenia a inokedy nútili vytriezvieť. Že v týchto literárnych skvostoch chýba postoj politika, to je prejav jeho životného úsilia a nadstraníckosť vo všetkých veciach, úsilia pochopiť aj to, čo mu je cudzie, a hodnotiť národy a epochy, postavy a diela len v ich pozitívnom, tvorivom zmysle a týmto neúnavným úsilím o pochopenie slúžiť nezničiteľnému ideálu: humánnemu porozumeniu medzi ľuďmi, národmi, kultúrami a svetonáhľadmi.

Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.