Don Juan Manuel Poradie kníh

Liryka, którą Roca przedstawia, jest tylko w pewnym stopniu dyskretna oraz po europejsku transparentna chociaż tu nawet język ezopowy uczy się trudnej, ale znaczącej sztuki milczenia na temat. Otóż, Roca jednym ruchem ręki pokazuje, jak czerpie z europejskiej lekcji klasycznej, w tym również z antyku oraz związanego z nim śródziemnomorskiego mitu konsolacyjnego, a następnie, jak całe to dziedzictwo odrzuca w sugestywnej, atrakcyjnej retoryce buntu barbarzyńcy tylko częściowo akulturowanego. W kraju swego pochodzenia autor Temporada de estatuas uchodzi za rodzaj opoki oraz fundamentu, nestorskiego monolitu. Reprezentuje grono literackich autorytetów, przede wszystkim jako przedstawiciel tak zwanego pokolenia straconych złudzeń, a więc Generación Desencantada. Wielką zasługą Krystyny Rodowskiej, polskiej tłumaczki poety, jest to, że właśnie takie momenty, z całą szczerością, odsłania, a tym samym szeroko udostępnia polskiemu czytelnikowi. Karol Samsel

"In 2015, Juan M. del Nido went on hundreds of taxi rides in Buenos Aires, conducting ethnographic work on the taxi industry. But by mid-April 2016, Uber launched its platform in Buenos Aires, engulfing drivers, passengers, the press, and greater general public into a frenzied hysteria that involved courts of law, political platforms, and threats of violence. This book examines not only how the taxi industry made sense of the sudden and ubiquitous presence of Uber in Argentina, but also how the assumed efficiency and objectivity of Uber's algorithmic methods catalyzed new forms of understanding ethics, responsibility and professional advancement in the Argentinean context. Tightly entwined with the politics of labor, trade, institutions, and economic life, del Nido reveals how Uber came to signify and instantiate the greatest moment of political and economic disruption seen in Argentina since the crisis of 2001. He shows how a multinational company taken to court allowed Buenos Aires's residents to craft particular ideas of what it meant to be political, and what it meant become "post-political"-to subsume, neutralize and pathologize genuine disagreement, shaping how we understand what we can even disagree about and how"--

Juan Manuel (1282 - 1349) je vrcholným predstaviteľom španielskej stredovekej prózy. Bol synovcom kastílskeho kráľa Alfonza X. a za rekonkisty sa zúčastnil na bojoch proti granadským Maurom. Na sklonku života sa uchýlil do kláštora v Peñafiele, ktorý založil, a venoval sa literárnej tvorbe. Vo viacerých didaktických a mravoučných traktátoch formuloval ideály kresťanského rytierstva. Najcennejším jeho dielom je však zbierka poviedok Gróf Lucanor, dokončená r. 1335, čiže trinásť rokov pred Boccacciovým Dekameronom. Obsahom Manuelovej knihy je 51 príkladných príbehov a troch dodatkov, ktoré rozpráva zbrojnoš Patronio svojmu pánovi grófovi Lucanorovi, aby mu poradil pri riešení rozličných životných problémov a situácií. Každý príbeh je zakončený veršovaným mravoučným traktátom. Autor čerpal podnety z Ezopových bájok, orientálnych prameňov i stredovekých legiend. Manuelovo dielo patrí hĺbkou myšlienok, zmyslom pre humor i rozprávačským majstrostvom ku skvostom nielen španielskej, ale aj európskej stredovekej literatúry. Niektoré témy z jeho poviedok nájdeme u Shakespeara, Calderóna i La Fontaina. Manuelov Gróf Lucanor nestratil ani po odstupe mnohých stáročí nič zo svojho myšlienkového posolstva a estetickej pôsobivosti. Je dôkazom o vysokej úrovni literatúry v stredovekej kastílčine, ktorá sa vyvinula ako ostatné románske jazyky z hovorovej latinčiny a stala sa základom modernej španielčiny.