William Styron Knihy

V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov i "zlaté roky" v povojnovej Amerike. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený Južan, nás zavedie do New Yorku roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.

Prvé slovenské vydanie slávneho románu vyšlo v edícii LUK - Knižnica modernej svetovej prózy. Verše Emily Dickinsonovej preložil Milan Richter. Štúdiu napísal Juraj Vojtek.

Kniha známeho spisovateľa autentickým a odvážnym spôsobom zaznamenáva ako jedna z prvých svojho druhu jeho postupný prepad do depresie a následnú cestu k uzdraveniu. Popisuje udalosti od jeho cesty do Paríža v roku 1985, kedy sa začal jeho stav povážlivo zhoršovať, a formou koláže zážitkov, sebareflexiou, špekulácií a reportážneho líčenie odhaľuje príčiny a dôsledky depresie, poukazuje na rolu tejto choroby v živote iných spisovateľov (Camus, Levi, Gary) a osobností, a vôbec otvára mnohé dovtedy skôr prehliadaná témy spojené s depresiou. Naliehavosť umeleckej výpovede je spojená s mnohými praktickými postrehy a úvahami, a aj preto sa Viditeľná temnota, posledný veľké dielo Williama Styrona, stala svojho druhu klasikou.

Autor nás vťahuje do príbehu s Petrom Leverettom. Postupne vniká do záhady vraždy, násilia a pokusu degradovať a zotročiť blížneho svojho. Vťahuje nás do príbehu dvoch amerických priateľov, milionára Masona Flaga a maliara Casse Kinsoboinga, ktorých osud vrcholí v tragickom strete na juhu Talianska. Tu sa stretávajú s rozprávačom príbehu, s Petrom Leverettom. Autor tu, tak ako v iných svojich dielach ukazuje robustnú silu, násilie a drastické scény úplne bez príkras. A rovnako tak postupuje aj do vnútra svojich hlavných hrdinov. Odhaľuje tak rúšku amerického sna, ktorého stelesnením je práve cynický Mason, ktorý trpí predstavou, že on, príslušník majetníckej elity, môže všetko. Román v závere otvára otázku voľby, na ktorú odpovedá maliar Cass.

V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov i "zlaté roky" v povojnovej Amerike. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený Južan, nás zavedie do New Yorku roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj svoje najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.

Slávny a kontroverzný román amerického spisovateľa, založený na skutočných udalostiach. Opisuje príbeh kazateľa Nata Turnera, vodcu vzbury otrokov vo Virgínii v roku 1831.

Prvé slovenské vydanie slávneho románu vyšlo v edícii LUK - Knižnica modernej svetovej prózy. Verše Emily Dickinsonovej preložil Milan Richter. Štúdiu napísal Juraj Vojtek.

Povídky Williama Styrona spojuje téma osamělosti intelektuálně založeného jedince, který je přinucen změnit své návyky a ocitne se náhle v prostředí, jež je mu bytostně cizí. Styron zpracoval v pěti povídkách především své osobní zkušenosti: první získal v období druhé světové války, kdy přerušil studia a byl odveden do řad námořní pěchoty, ale dříve než mohl se svou jednotkou zasáhnout do bojů, Japonsko kapitulovalo. Podruhé Styron narukoval k téže zbrani jako rezervista na počátku padesátých let, kdy probíhala válka na korejském poloostrově. Ani tady se žádných bitev nezúčastnil, přesto však dokázal sugestivně zachytit smrtelný strach, jenž ho prostoupil ve chvílích, kdy hrozilo bezprostřední nasazení do probíhajících konfliktů. V silných, pacifistických příbězích Styron přesvědčivě dokumentuje, jak brutálním a ubíjejícím způsobem mohou působit na povahu vzdělaného člověka dimenze vojenského života, jimž se přizpůsobuje jen s největším sebezapřením. Na druhé straně ovšem konstatuje, že v souboji se zlem je zapotřebí přinášet oběti a snad i proto se v jedné z próz přiznává, že „přes averzi ke všemu vojenskému shledávám na životě vojáka všelicos přijatelného a dokonce fascinujícího“.