Vladimir Vladimirovič Nabokov Knihy

Příběh „věčného exulanta“ Timofeje Pavloviče Pnina a jeho hořce komické konfrontace s americkým akademickým prostředím i se západním světem vůbec patří k Nabokovovým čtenářsky nejvděčnějším románům. Postava nepřízní osudu stíhaného ruského profesora vyučujícího na provinční americké univerzitě v něm autorovi umožnila rozehrát řadu nezapomenutelných epizod, ale i nenápadnou a důvtipnou hru s literárními konvencemi. Próza Zúfalstvo je sedmým beletristickým dílem ruskoamerického spisovatele, autora proslulé Lolity. Kniha vyšla v r. 1936 v ruštině a už o rok později byla přeložena do angličtiny. Příběh setkání hrdiny s dvojníkem je Nabokovovi záminkou k příznačným postřehům, ironickým pozorováním a jedovatým sarkasmům, které rozhodně nejsou pouhým pozadím kriminální zápletky.

Bledý oheň je román napísaný ako komentované vydanie 999-veršovej poémy, autorom, ktorej je básník John Shade zavraždený prv, než mohol dopísať posledný tisíci verš, je obrovskou skladačkou s množstvom riešení. Šialený profesor Kinbote, keď sa zmocní poémy ju vydá spolu so svojim komentárom, ten je však všetkým iným len nie komentárom onej lyrickej básne...

Jedenásť poviedok autora, ktoré vyšli i v iných jeho poviedkových knihách.

Kniha Vladimira Nabokova Pamäť, prehovor patrí k najlepším autorovým opusom a je majstrovským dielom vo svojom žánri. Je hodnotená ako jedna z najgeniálnejších autobiografií. Charakteristikou autorovej práce je presnosť a umelecká presvedčivosť. Nabokova často hodnotili ako najprecíznejšieho štylistu doby. Je zaujímavé sledovať fázy jeho života, jeho pocity, ktoré viedli k náhlym zmenám v jeho zmýšl'aní. Na jednej strane je jeho trojjazyčná výchova v láskyplnom, kultivovanom, liberálnom prostredí bohatej petrohradskej rodiny, idylické pobyty na južných plážach Európy. Na druhej strane sú to bolestivé straty, ktoré nasledovali: bieda, exil v Európe (Berlín, Paríž), vražda otca, dlhé vdovstvo matky, následný exil v USA v novom kultúrnom prostredí. Nabokov rezignuje na bolestné myšlienky o svojej minulosti, ktoré sa stali pre jeho osud charakteristické a memoáre okoreňuje svojim úžasnym humorom. Toto dielo sa k slovenskému čitatel'ovi dostáva po prvýkrát.

Dej knihy sa odohráva v neurčitom čase, kde osúdenec prežíva vo vaznici sám, iba zo svojimi vazniteľmi a darmo sa snaží zistiť dátum svojej popravy... Postavy sú nádherne psychologicky vykreslené, z niektorých strán dýcha zúfalstvo odúdenca i pomaly rastúca nádej.

Román Lolita začal Nabokov písať roku 1939 v Paríži a dokončil ho v oregonskom Ashlande na jar roku 1954. Jeho vydanie spôsobilo v prudérnych Spojených štátoch škandál, jeho šírenie bolo zakazované, rovnako ako obe filmové spracovania (1961 a 1998), a mnohí kritici o ňom hovorili ako o pornografii. Hlavnou postavou románu je spisovateľ Humbert Humbert, ktorý pricestuje z Európy do Spojených štátov, aby prednášal francúzsku literatúru. Nájde si ubytovanie u vdovy, matky dvanásťročnej Dolores, prezývanej Lo alebo Lolita. Humbert postupne prepadne kúzlu mladého dievčaťa.

Šokujúci príbeh plný neuveriteľných zvratov a situácií, ktoré sú v literatúre také nepravdepodobné, až vyzerajú ako skutočné. Čo môže autor s príbehom dokázať viac? Po dočítaní tejto knihy vás nikto nepresvedčí, že nejde o skutočný príbeh... Ale v tom už spočíva majstrovstvo Vladimira Nabokova. Priezračné veci, jedno z neskorších diel Vladimira Nabokova, sa krútia okolo štyroch návštev hlavnej postavy novely Titusa Osobu vo Švajčiarsku. Prvýkrát navštívi Švajčiarsko s otcom, keď má asi dvadsaťdva rokov. Asi po desiatich rokoch sa Osobu, už ako pracovník newyorského vydavateľstva, vyberie do Švajčiarska za „pánom R.“, spisovateľom, ktorý neodovzdal sľúbený rukopis. Po ceste sa zoznámi s Armandou Chamarovou. Mesiac pred Armandinou smrťou sa Osobovci vyberú do Európy znovu. V noci sa v hoteli stane vražda. Nasledujúcich šesť rokov sa Titus pohybuje medzi väzením a ústavom pre duševne chorých zločincov. Štvrtú návštevu Švajčiarska uskutoční po ôsmich rokoch od vraždy. Pátra v minulosti, akoby chcel zistiť, čo sa vlastne stalo.

Nabokovov druhý po anglicky písaný román je originálne poňatým príbehom slobodného človeka v diktatúre. Jeho hlavný hrdina Adam Krug, najväčší filozof fiktívneho štátu ovládaného vzmáhajúcim sa totalitným režimom, je presvedčený, že ho medzinárodný ohlas a mravná odvaha ochráni pred krutosťami policajného štátu, v čele ktorého stojí jeho dávny nepriateľ zo školských čias. Nabokov sa v tomto antiutopickom románe prejavuje ako majster vedomia i podvedomia. Dielo je napísané svojským štýlom, ktorý je plný tajomstva so zameraním na presný detail. K náročnej téme pristupuje inak ako Arthur Koestler či George Orwell a prekvapuje čitateľov neočakávanými trikmi. Dej sa odohráva vo fiktívnom európskom štáte v 20. storočí, ktorý má črty Hitlerovho Nemecka a tiež sovietskeho režimu: štátna ideológia stanovuje identitu každého občana a odmieta akékoľvek odlišnosti jedného človeka od druhého. Štýl románu sa výrazne líši od ostatných autorových diel. Chýbajú obvyklé geografické a biografické koordináty, dielom sa nesie odraz všetkých totalitárnych režimov, ktorých podstata ťažila autora. Kniha bola preložená do viacerých jazykov, ale v slovenčine vychádza po prvýkrát.

Dvaadvacet próz, jež tvoří druhý ze tří svazků souborného vydání Nabokovovy povídkové tvorby, přesvědčivě dokládá rychlý rozvoj autorova prozaického nadání i schopnost vracet se v nových a nápaditých variacích ke klíčovým tématům a motivům. Vstup do druhého desetiletí berlínského pobytu přináší v Nabokovově díle nové obrazy života v emigraci a reminiscence dětství v předrevolučním Rusku, spolu s nimi však i rostoucí pozornost vůči zostřující se atmosféře nacistického Německa. Přes mimořádnou vnímavost k podrobnostem a proměnám okolního světa ale Nabokov zůstává i v prózách ze třicátých let především tvůrcem bytostně zaujatým obecnými tématy lidské existence a formálním a estetickým potenciálem literárního textu. Čtrnáct z textů svazku vychází česky vůbec poprvé, překlady ostatních byly pro nové vydání revidovány nebo nahrazeny dosud nepublikovanými.